Hudobný tip: AMON DUUL II – YETI (1970)
V rubrike predstavujeme albumy, ktoré stoja za vypočutie. Či už ide o známe, neznáme, či neprávom prehliadané tituly, vždy sa snažíme nachádzať svojské, unikátne odklony od bežnej produkcie.
Psychedelická vlna 60. rokov mala azda najzaujímavejšie vyústenie v Nemecku na scéne krautrockových skupín, miešajúcich progresívne rockové vplyvy s post-punkom, new age, ambientom, synth-popom, s avantgardnou a experimentálnou hudbou všeobecne.
Jedným z najpamätnejších výstupov tohto zlievania žánrov je skupina Amon Duul II, vychádzajúca z ideológie kontrakultúrneho hnutia západonemeckej Kommune 1, vystupujúceho proti konzervativizmu a meštiactvu v povojnovej nemeckej spoločnosti. Yeti, podobne ako prvý album Amon Duul II, Phallus Dei voľne nadväzujú na hudbu zoskupenia Amon Duul, ktoré sa venovalo hudbe výrazne ovplyvnenej hypnoticky-dráždivým zvukom druhého albumu Velvet Underground, White Light/White Heat. Výrazne rytmická, disonantná psychedelickosť albumu Amon Duul sa na Yetim mení na gitarovejšiu, plynulejšiu a harmonickejšiu formu hudobnej psychedélie. Prsty hudobníkov akoby astrálne cestovali po pražcoch gitár a prinášali o niečo harmonickejší, menej telesný zážitok.
Yeti a jeho koncepcia pripomína zvukovú púť po krajine so zložitým, ale veľmi prirodzene a vyvážene sa vrásniacim reliéfom, nad ktorým poslucháč viac lieta, než aby sa ho priamo dotýkal svojimi končatinami. Či počúvame 18-minútovú improvizáciu Yeti, členité otvorenie albumu Soap Shop Rock alebo ani nie dve minúty dlhú The Return of Ruebezahl, sme v kontakte s vrcholom psychedelickej hudby 20. storočia.
Michael Papcun
