Kaštieľskym parkom rozvoniaval guláš
Vraví sa, že sto ľudí má sto chutí. Našťastie, na nádvorí Chtelnického kaštieľa rozvoniavalo v sobotu popoludní len deväť súťažných gulášov, takže sa návštevníkom prvého ročníka Gulášfestu chute nepomiešali. Ich názor bol totiž nanajvýš dôležitý, pretože svojím hlasovaním mohli ovplyvniť celkový výsledok súťaže.
Kým však prišlo k vyhláseniu víťaza a doslova k vylízaniu všetkých kotlíkov dočista, organizátori – mladí chtelnickí šablári a aktivisti – pripravili pre hojné publikom aj iné zaujímavé súťaže a tiež vystúpenie Ľudovej hudby Karpatská muzika. Bodku za krásnym slnečným dňom dala oldies zábava pod šírym nebom.
Do degustácie súťažných gulášov, síce nie ako súčasť poroty, sme sa pustili aj my. Už dielo prvého tímu pod typickým logom „Ja neviem“ posadilo pomyselnú latku veľmi vysoko. Kamaráti si prácu v „poľnej kuchyni“ podelili, takže im počas varenia guláša vyšiel čas aj na hranie sedmy z kríža. Svoj guláš uvarili z diviny – daniela, muflóna a diviaka.
Alaxinovci prišli na súťaž zo susedných Dechtíc. Daniela, Peter a Rado patria k skúseným gulášmajstrom a v Chtelnici chceli zabodovať gulášom z hovädzieho i bravčového mäsa.
Guláš tretieho tímu krásne voňal cesnakom. Šéfkuchár Miroslav Uhrovič z Chtelnice prezradil, že na jeho prípravu minuli až 18 kilogramov močingu.
Dobrou náladou prispeli aj domáci futbalisti. Žartovali, keď prízvukovali, že v ňom uvarili rozhodcov Sekerku a Prvého. „Varíme ho z jeleňa,“ napravil informáciu Ján Bolla.
Súťažný tím okolo Chtelničana Jána Brichtu tiež stavil na divinu, v kotlíku spolu s tajnými ingredienciami varili daniela.
Ďalší domáci súťažiaci pod číslom 6 vylepšili svoje dielo malými dubáčikmi. „Základ však tvorí močing a divina pol na pol,“ prezradil Pavol Slabý.
Aj gulášmajstri z Krakovian-Stráží použili ako „tajnú“ ingredienciu dubáky. Bolo ich v guláši z močingu naozaj cítiť.
Ochotníci z domáceho divadla Och všetkých lákali na guláš z ľadového medveďa. Pri varení ničím nešetrili, ani humorom, ani červeným vínom. To krásne rozvoniavalo, keď ste nos priložili k tanieru.
Zahanbiť sa nedali ani vysokoškoláci z bratislavskej STU, ktorých do Chtelnice priviedol spolužiak Miro. Čo v ich guláši Deterministickí víťazi plávalo, vedeli len oni, no chutil výborne.
Vlastne, všetky guláše boli výborné a líšili sa len drobnými detailami. Preto bolo veľmi ťažké rozhodnúť, komu dať svoj hlas.