Nenápadný hrad s významnou históriou

Na samostatný cieľ je to možno priďaleko, my vám však túto destináciu ponúkame ako čerešničku na torte, ak sa náhodou chytáte navštíviť Olomouc. Od tohto významného moravského mesta, sídla kraja, je Šternberk vzdialený asi 20 kilometrov a zážitok vám neponúkne len prehliadka hradu, ale tiež bývalého augustiánskeho kláštora či historického centra mesta.

Ak ste si teda užili prehliadku Zoo Olomouc i centra mesta s množstvami fontán, kostolov i orlojom, hor sa ďalej, veď v aute si odpočiniete. Navyše, hrad Šternberk je súčasťou mesta a nehrozí vám žiadny úmorný výšľap. Auto poľahky odstavíte rovno pod ním. Vlastne, všetko podstatné budete mať poruke.

O vzniku hradu kolujú povesti, no historicky sa jeho začiatky viažu k okolnostiam, ktoré si na stránkach Piešťanského týždňa ešte len pripomenieme. Súvislosť majú aj s uhorskými, teda slovenskými dejinami z čias kráľa Bela IV., ktorý okrem iného spravil Trnavu pred 780 rokmi slobodným kráľovským mestom. O niečo neskôr sa uhorský kráľ zamiešal do sporu o rakúske mesto Hainburg (tam sme už na návšteve boli) s nastávajúcim českým kráľom Přemyslom Otakarom II.

Spor o dedičstvo sa preniesol až na Moravu, keď vojsko kumánskych bojovníkov zamierilo k Olomoucu. Český kráľ zveril obranu mesta svojmu dvoranovi Zdeslavovi, ktorý uspel a za odmenu dostal zem severne od Olomouca. Na strategickom mieste si Zdeslav vystaval okolo roku 1260 hrad Šternberk a založil rodovú líniu. Jeho synovi Albertovi sa pripisuje vznik rovnomenného mesta pod hradom.

Posledný Šternberk – Peter zomiera v roku 1397, a potom rozsiahle panstvo mení množstvo majiteľov. Pretože stojí na strategickom bode, hrad sa stal terčom i útočiskom vojsk husitov či počas 30-ročnej vojny Dánov i Švédov. Ďalšie armády sa prehnali mestom za čias Napoleona, dokonca sa v Šternberku pred bitkou pri Slavkove stretli rakúsky cisár František I. a ruský cár Alexander I.

Európske pomazané hlavy hrad navštívili aj o desať rokov neskôr, keď sa ponáhľali do Viedne na kongres, kde sa po Napoleonovej porážke rozdeľovalo panovanie v Európe. Okrem Alexandra I. sa tu zastavil aj pruský kráľ Fridrich Vilhem III. a saský kráľ Fridrich August I.

To už však Šternberk patril významnému rodu Lichtenštajnov, ktorý získal panstvo v roku 1693. Prosperovalo najmä mesto, ktoré sa začalo ekonomicky vzmáhať vďaka textilným manufaktúram, neskôr aj továrňam. Prospelo mu tiež zrušenie kláštora dekrétom Jozefa II. v roku 1784 a v revolučnom roku 1848 sa zbavilo aj poddanského vzťahu k Lichtenštajnom.

Tí vlastnili hrad do roku 1945 a za jeho dnešnú podobu môžeme ďakovať kniežaťu Jánovi II. z Lichtenštajna, ktorý spustnutý hrad nechal v roku 1886 prestavať z renesančného sídla na moderné v duchu romantického historizmu.

Za Lichtenštajnov sa v 18. storočí zmenila tvár mesta i šternberského kláštora. Jeho farský kostol sa stal najvýznamnejšou barokovou stavbou v meste, ktorú vytvorili významní predstavitelia moravského baroka. Druhou barokovou stavbou je mariánsky stĺp z roku 1719, ktorý nechal postaviť knieža Jozef z Lichtenštajna na pamiatku uchránenia mesta pred morovou epidémiou. Okrem prehliadky kostola neopomeňte aj návštevu kláštora, kde je inštalovaných viacero výstav.

Gabo Kopúnek