Park sa bez záujmu radnice rozpadá ľuďom pred očami

O kalamitnom stave v parku po búrke či veternej smršti píšeme pomerne pravidelne. I keď riaditeľka Služieb mesta Piešťany Hana Dupkaničová tvrdí, že za tri roky, čo je vo funkcii, je park o 90 percent bezpečnejší, ako ukázal strom na Beethovenovej ulici, nebezpečie stále hrozí.

Avšak aj napriek tomu, že služby mesta vyvíjajú enormnú snahu udržiavať stromoradia v dobrej kondícii, pre ich vek je to bez zásadnej rekonštrukcie parku dlhodobo nemožné. „My len riešime možné hrozby. Opílime viditeľne nebezpečné konáre, prípadne celé stromy. Park však potrebuje radikálnu obmenu celých stromoradí. V niektorých častiach už chýbajú celé generácie, ktoré by odumierajúce stromy postupne nahrádzali. Z finančných zdrojov, ktoré nám mesto na našu činnosť vyčleňuje, nie je iné ani v našej moci,“ vysvetlila Dupkaničová.

Problémy so zeleným srdcom kúpeľného mesta sa však neriešia už desiatky rokov a dôsledky nenechali na seba čakať. V roku 2007 sa muselo po jednej búrke odstrániť z parku až 29 zničených stromov. V roku 2008 búrka, ktorá sa Piešťanmi prehnala, ich pováľala dvadsaťdva. V roku 2012 taktiež v dôsledku búrky sa muselo odstrániť 15 kusov drevín. Orezať konáre alebo inak ošetriť museli ako následok búrok v týchto rokoch až 297 stromom.

A tak v závere primátorovania Rema Cicutta radnica vyhlásila súťaž na projekt kompletnej rekonštrukcie mestského parku. Prvé miesto získal Ateliér 4D – Ivana Kučírková, Dominika Letková, Klára Nepustilová, Eva Teplická. Ich návrh obnovy parku vychádzal z jeho historických hodnôt (koniec 19. storočia) a zároveň reagoval na súčasné potreby obyvateľov i návštevníkov Piešťan.

Tím krajinných architektov spracoval obnovu a zvýraznenie hlavnej kompozičnej osi – hlavná promenáda, obnovu okružnej komunikácie, inline chodníkov a cyklotrás či centrálnej pobytovej lúky. Obnova sa mala týkať odpočinkových a športovo-rekreačných častí parku, zachovať, obnoviť a dotvoriť sa tiež mali významné priehľady a pohľady parku. Cena projektu bola stanovená na štyri milióny eur. Autori pripustili možnosť obnovy po etapách s ohľadom na jeho finančnú náročnosť na mestský rozpočet.

Voľby v roku 2014 však priniesli nielen zmenu vo vedení mesta, ale aj zmenu vo vnímaní obnovy parku. Miloš Tamajka po svojom nástupe na post primátora víťaznú štúdiu obnovy parku doslova zmietol zo stola. Zdôvodnil to vtedy slovami, že navrhovaný projekt neobsahuje len odstránenie chorých a starých stromov, ale aj výruby z kompozičných dôvodov, s čím sa on nestotožnil. Spochybnil aj zhodnotenie zdravotného stavu stromov, vraj mu nedôveruje.

Faktom však je, že na základe zhodnotenia zdravotného stavu stromov, ktoré vytvoreniu návrhu rekonštrukcie parku predchádzalo, odborníci posúdili, že až 250 listnáčov treba odstrániť pre ich končiacu sa životnosť. Koncepčné dôvody, na ktoré sa Tamajka odvolával pri zamietnutí realizácie rekonštrukcie, spĺňalo len deväť stromov. Spochybnenia zhodnotenia zdravotného stavu stromov vyvracia i samotná príroda, ktorá ich pomaly z parku neriadeným spôsobom odstraňuje sama.

Zhrňme si v závere fakty. Primátor Tamajka v úvode svojho funkčného obdobia chcel zachrániť park. Skutočnosť je však taká, že park v podobe, ako ho Winterovci pre súčasnú generáciu pripravili, padaním starých stromov sám od seba degraduje svoju hodnotu a dokonca je pohyb v ňom pre ľudí nebezpečný.

Súčasný primátor alternatívu k odmietnutému projektu krajinných architektov so skúsenosťami z lednického zámockého parku za štyri roky svojho vládnutia nenašiel. Služby mesta sa snažia, čo im sily stačia, aby boli aspoň ľudia pri pohybe v parku v bezpečí. Život stromov to však nepredĺži, a tak skôr či neskôr k radikálnemu zásahu prísť musí. A podľa odborníkov čím neskôr tie zásadné obnovovacie práce prídu, tým radikálnejšie budú.