Rarita v Nižnej: Otec a syn hrajú za jeden tím
Hoci má jeden štyridsať a druhý devätnásť rokov, hrajú Tomáš a Jakub Ondrášikovci futbal spolu v tíme Nižnej.
Kým na jeseň dostávala Nižná v najnižšej oblastnej súťaži, skupina B, jeden debakel za druhým a dvakrát hráči ani nevycestovali na zápas, počas jari ide o mužstvo, ktoré trápi favoritov, stúpa v tabuľke a priťahuje ľudí z obce na stretnutia.
Do miestneho futbalu pritom nevstúpil žiadny zahraničný investor či mecenáš s neobmedzeným rozpočtom, ale prišli či vrátili sa skúsení futbalisti. Azda najvýraznejšou hráčskou osobnosťou je navrátilec Matúš Velšic so skúsenosťami zo štvrtej ligy vo Veľkých Kostoľanoch. Okrem neho po futbalovom odpočinku pribudol Martin Horváth, z Levoče prišiel brankár Michal Špernoga a mančaft vystužili aj Tomáš a Jakub Ondrášikovci.
Býva obvyklé, že v jednom tíme hrajú spolu bratia či bratranci, no v prípade týchto posíl Nižnej hovoríme o otcovi a synovi. „Minulý rok v lete som skončil s futbalom v Pečeňadoch, dôvodom bolo štúdium na vysokej škole, štátnice a s tým súvisiaci nedostatok času na tréningy a zápasy. Po pol roku ma oslovil Matúš Velšic, či by som nešiel chlapcom z Nižnej pomôcť. V Pečeňadoch sú na futbal skutočne vynikajúce podmienky, či už technické zabezpečenie, alebo hráčsky káder. Nižná na tom bola vtedy skutočne zle, nedalo sa to porovnať,“ povedal starší z dvojice futbalistov.
Hoci má T. Ondrášik už štyridsať rokov, futbal mu opäť chutí. „Bola to pre mňa aj trochu výzva, chcel som chalanom pomôcť a veľmi ma teší, že sa futbalom bavíme. Podmienky sú skromné, ale o to sme lepšia partia. Je vidno, že sa všetci oveľa viac zapájajú a nechajú na ihrisku kus srdiečka. Navyše, možnosť zahrať si so synom je rarita, ale aspoň budeme mať na čo spomínať,“ uviedol T. Ondrášik.
O väčšine futbalistov platí, že otec býva ich najväčším kritikom. „S otcom na ihrisku je to ťažké, ale musíme to zvládať. Je pravda, že občas neposlúcham, ale viem, že mi chce dobre, a tak to aj beriem. Nevýhodou je, že kritika príde rovno na ihrisku, nie doma. Občas sa, samozrejme, stáva, že skritizujem aj ja otca,“ pridal svoj názor na spoluhráča – otca s úsmevom devätnásťročný J. Ondrášik.
„Jakub je dobrý chalan, má futbalovo na viac a som rád, že trávime voľný čas takto spolu. Jedno je však isté, kým sme na ihrisku, sme spoluhráči, rodina sme až doma. Ak mi to zdravie dovolí, veľmi rád by som v Nižnej hral ešte nejakú sezónu-dve. Veľmi ma teší, že aj ľudia začali vo väčšom počte chodiť na futbal a konečne prišli i pekné výsledky. Chalani okolo futbalu sa snažia, Tomáš Bohunčák je priamo z obce a trénuje nás. Podarilo sa tiež vybaviť nové dresy a hráčsky sa káder veľmi posilnil,“ dodal Ondrášik starší.
(jam)
