Hudobný tip: KANYE WEST – YE (2018)
V rubrike predstavujeme albumy, ktoré stoja za vypočutie. Či už ide o známe, neznáme, či neprávom prehliadané tituly, vždy sa snažíme nachádzať svojské, unikátne odklony od bežnej produkcie.
Tento týždeň budeme pokračovať v sérii „netradičných hudobných tipov“. Po hudobnom filme a vydavateľstve prichádza diel, ktorý nebude tipom, ale skôr kritikou. Naďalej však nesie základnú myšlienku stĺpčeka – rovnako dôležité, ako hudbu počúvať, je nad ňou aj uvažovať.
Vydanie ôsmeho albumu Kanyeho Westa pripomínalo skôr vykonštruovaný hoax. Po obdivných vyjadreniach o Donaldovi Trumpovi a svojráznej interpretácii americkej histórie (slavery was a choice/otroctvo bolo voľbou) prišla 20-minútová kolekcia siedmich skladieb, podporujúca absurdný tón Westových vyjadrení.
Kým prechádzajúce albumy pretvárali stavby žánrových formuliek alebo ponúkali ich voľné kubistické uchopenie (Life of Pablo), Ye pripomína nedokončenú koláž v procese výroby. Nechýba bohatá samplová sieť africkej či afroamerickej hudby (Kothbiro, Slick Rick) ani rockové ikony (Dave Edmunds, Vanilla Fudge), ale nedočkáme sa takej reaktívnosti hudobnej histórie ako na predošlých albumoch.
Po textárskej stránke West predvádza doteraz asi najpriehľadnejší egotrip. Pri Ye a sumarizovaní jeho doterajších reflexií sa vynárajú dve otázky: Kde sa končí osobná výpoveď a kde sa začína číra posadnutosť sebou samým? Kde sa končí experimentovanie a začína sa náhodné žonglovanie? Ye najlepšie vystihuje názov skladby Ghost Town: Prosperujúci priestor sa rozpadáva. A Kanye v tomto priestore začína pôsobiť ako zošalený samovládca.
Michael Papcun