Po stopách hudobného génia Haydna
Na nedávnom slávnostnom otvorení piešťanského hudobného festivalu zazneli tiež skladby velikána klasickej hudby Josepha Haydna. Rakúsky hudobný skladateľ rozšíril vtedajší orchester o nové nástroje a objavil tak jeho nové možnosti. Aj preto je považovaný za „otca symfónie a sláčikového kvarteta“. Cieľom dnešného tipu na výlet je dolnorakúske mesto Eisenstadt, kde viac ako štyri desaťročia pôsobil.
Hoci sa v tomto malebnom „mestečku“ (zhruba 13-tisícové mesto je sídlom vlády Spolkovej krajiny Burgenland) stretnete s Haydnom na každom kroku ako s Mozartom vo Viedni či Salzburgu, nebude naše putovanie len o hudbe. „Železné mesto“ je totiž spojené aj s inou veľkou osobnosťou našich dejín, ktorá zanechala výraznú stopu i v našom regióne.
Štedrý donátor a zakladateľ rodu
Hovoríme o Mikulášovi Esterházim, uhorskom šľachticovi, ktorý sa narodil v Galante, no pre náboženské nezhody sa vzdal dedičného sídla v prospech zvyšku rodiny a usídlil sa práve v Eisenstadte, kde založil novú fraknóovskú vetvu šľachtického rodu. Oddaný Habsburgovcom sa vypracoval až na uhorského palatína a jeho úlohou bolo chrániť Uhorsko pred nájazdmi Turkov.
V čase, keď medzi obomi monarchiami vládlo krehké prímerie, udiala sa v auguste 1652 pri Veľkých Vozokanoch malá potýčka medzi lúpežnými Turkami uhorskými vojakmi, pri ktorej zahynuli nielen významní tureckí bojovníci a hodnostári, ale tiež štyria príslušníci Esterháziovcov – bratranci. Jedným z nich bol aj Mikulášov syn Ladislav. S veľkými poctami boli pochovaní v krypte Katedrály Jána Krstiteľa v Trnave, ktorej výstavbu financoval práve Mikuláš Esterházi, a jeho meno sa v zlate skvie na priečelí tohto chrámu.
Dominuje zámok
Mikuláš Esterházi dostal do držby panstvo mesto Eisenstadt a neďaleký hrad Forchtenstein (maďarsky Fraknó) v roku 1622. Samotný Eisenstadt sa stal od roku 1648 slobodným kráľovským mestom, no vplyv Esterháziovcov sa podpísal na jeho dnešnej historickej podobe. Centru s meštianskymi domami a kostolmi dominuje zámok s rozsiahlym parkom, ktorý vznikol prestavbou starého gotického hradu z čias Mikulášovho syna Pavla I. Na výstavbe nového barokového zámku sa podieľali významní remeselníci a talianski stavební majstri, ktorí pracovali vo Viedni aj pre samotného cisára.
V roku 1687 cisár Leopold povýšil Pavla I. do kniežacieho stavu a ten na počesť svojho vzostupu nechal vyzdobiť južnú fasádu, vnútorný dvor aj miestnosti politicko-genealogickými výjavmi. Jeho významným počinom však predovšetkým bolo vybudovanie veľkej sály (dnes Haydnova sála), ktorej fresky vyobrazujúce Amora a Psyché sa zachovali dodnes. Koncom 18. storočia prešiel zámok klasicistickými úpravami a takto ho dnes môžeme obdivovať. Neskôr zmenil podobu z barokového na anglický aj park. Dnes v ňom môžeme obdivovať veľké rozárium či antický chrám, no pre turistov je tiež lákadlom verejné kúpalisko s toboganom. Takže v horúcich dňoch sa po prechádzke môžete aj schladiť.
Stároční mecenáši hudby
Joseph Haydn pôsobil v službách Esterháziovcov ako kapelník a vedúci zboru od roku 1761. Vďaka dobrým pracovným podmienkam na kniežacom dvore mohol naplno rozvinúť svoje tvorivé schopnosti, čoho dôkazom je skomponovanie viac ako tisíc hudobných diel. Niektoré z nich môžete počuť vo viacerých sálach prízemia zámku, kde je Haydnovi venovaná moderne ladená expozícia.
Rovnako môžete Haydna počuť aj v jeho múzeu na Haydngaase, v dome, kde žil a pracoval počas svojho pobytu v Eisenstadte a zložiť mu poklonu v jeho mauzóleu v Haydnkirche, kam boli prevezené jeho pozostatky z Viedne, kde 31. mája 1809 zomrel.
Haydn bol prvý, no nie jediný hudobný velikán, ktorý na esterháziovskom zámku pôsobil. Jeho nástupcom bol Johann Nepomuk Hummel a po ňom tiež velikáni Ludwig van Beethoven – Haydnov žiak – či Franz Liszt.