Jakubčíka inšpirujú najmä krásne ženy
PIEŠŤANY – V Piešťanskom informačnom centre sa vo štvrtok 3. júna uskutočnila vernisáž keramikára Lubomíra Jakubčíka z Piešťan. Aj keď nejde o ucelenú výstavu, pretože väčšina plastík, záhradných i figurálnych objektov, žardinier, svietnikov sa nachádza v súkromných zbierkach, oplatí sa ju vidieť!
Okrem plastík tu môžete obdivovať aj kresby a dizajnérske umenie. Výstava potrvá do 24. júna.
Do keramiky zatavil sklo
„Myslím si, že by bolo dobré vytvoriť súbornú publikáciu, ktorá by zmapovala celoživotnú Jakubčíkovu tvorbu,“ pripomenul kurátor výstavy Vojto Haring. „Jeho tvorba nesie v sebe rustikálne prvky. Majster tvorí z jedinečného materiálu – z kameniny. Vytvoril si silné remeselné zázemie, modeluje priamo z plátu, neprepína farebnosť, necháva vyznieť samotný materiál.“ Lubomír Jakubčík majstrovsky pracuje aj s kruhom. Citlivým zásahom dlaní pozmení kruhovú pravidelnosť misy alebo vázy, čím získa miernu elipsu alebo iný oblý tvar… „Keď vidím peknú ženskú, hneď sa inšpirujem! Ale hneď mi to aj zakazujú,“ žartoval Jakubčík.
Diela tohto umelca si určite pamätajú aj starší milovníci umenia z exteriérovej výstavy Socha piešťanských parkov. Jeho vázy, misy, keramický nábytok či svietniky vlastnia aj obyvatelia nášho mesta. „Mám doma pekné plastiky Ryby a Kocúra, ale aj zmenšený model keramiky Našich hôr, ktorého originál je v parku na Štúrovej ulici,“ uviedol umelcov priateľ Viliam Nemec. V minulosti pomáhal Jakubčíkovi pri osadení jeho diel – napríklad keramického stĺpu v areáli letného átria v kúpeľnom dome Balnea Splendid, ale aj diela s názvom Život keramikára na výstave Socha piešťanských parkov, osvetlenia v obci Beluša, keramických figúr v hoteli v Leviciach, umiestnenia súsošia Matky s dieťaťom v piešťanskom parku pri bývalej detskej nemocnici, alebo inštalácii keramických tabúľ zamurovaných v Kostole sv. Štefana v Piešťanoch.
Zaujímavosťou tvorby Lubomíra Jakubčíka je jeho vynaliezavosť pri používaní rôznych zdanlivo neupotrebiteľných materiálov v umeleckej tvorbe. Z kameniny, z ktorej sa vyrábali priemyselné rúry, začal tvoriť žardiniery a svietniky a obyčajné sklo z pivovej fľaše mu poslúžilo ako priesvitná glazúra na keramiku. „Prišiel som na to náhodne – v sklárňach, keď som videl roztavené sklo. Rozmýšľal som, prečo by sa nedalo využiť aj inak,“ vysvetľoval Jakubčík.
Komunistom sa nepáčil Kentaur
Majster keramiky a remesla je členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Narodil sa v Nevojiciach 16. júna 1926. Pôsobil v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave, neskôr sa stal samostatným výtvarníkom v Žiline. Od roku 1968 žije v Piešťanoch, kde býva so svojou manželkou Ruženkou, ktorá pochádza z Liptova. „Prešiel som vojnou, prežil som komunizmus aj s jeho ideovou komisiou, ktorá sa ma pýtala, prečo som vytvoril sochu Kentaura. Nevedeli pochopiť, čo ma inšpirovalo, vytvoriť zviera s ľudskou tvárou? Poslali ma na dva mesiace do bane, na východe Slovenska som zakladal družstvá, ale aj tam som nakoniec ostal pri tvorbe,“ vymenovával majster, ktorý okrem toho, že dokázal do keramickej hmoty zataviť sklo i svoje verše, naznačil generáciám umelcov, že dobré diela sa dajú robiť takmer z každého materiálu. Jeho výstavy videli v mnohých mestách sveta (Praha, Buenos Aires, Faenze, Bechyně, Mníchov, Viedeň, Novy Sad, Montreal…).
