Už nás dobehli!
Pred dvadsiatimi rokmi nám politici dávali Švajčiarsko nie za vzor, ale cieľ, ktorý sme už dávno mali dosiahnuť. Tejto utópii mnohí verili natoľko, že dovolili jednej garnitúre vytunelovať Slovensko.
Nedávno som čítal, že aj my sme boli pred piatimi rokmi vzorom pre Švajčiarsko. Chceli dosiahnuť podobné úspechy v hokeji ako my. Oni si svoj cieľ začali nedeľňajším hokejovým finále plniť. My o švajčiarskych dôchodkoch môžeme len snívať. Rovnako tak aj o medailách z hokejových majstrovstiev. „Zlatí“ chlapci zostarli a nemáme toľkých zdatných hokejistov, ktorí by ich nahradili.
A o tom chcem hovoriť. Pred spomínanými dvadsiatimi rokmi i viac som pôsobil ako mládežnícky tréner. Hoci nie pri hokeji, ale to nie je podstatné. Za mečiarizmu sa kradlo, no peniaze na podporu športu sa vždy akosi záhadne objavili. Aj vďaka tomu, že nič nemuselo byť transparentné, existovali tiež čierne fondy. Na mládež ich síce nebolo veľa, ale dalo sa prežiť. V hokeji ťažšie, keďže takmer všetko platili rodičia detí. Šport však napredoval i vďaka tomu, že sa pri sponzorských peniazoch zviezli aj talentované deti z chudobnejších pomerov.
Dnes chýbajú talentované deti, podmienky i peniaze. Odborníkov na výchovu úspešných športovcov síce máme nadostač, ale bez týchto troch základných komodít sa nikam nepohneme. Nie to ešte rečami. Preto sa teším z toho, že piešťanskí poslanci podporili zámer vybudovať multifunkčnú halu, ktorá by urobila zázemie viacerým, aj netradičným športom.
Verím, že kvalitné podmienky na rozvoj športu dokážu presvedčiť rodičov, aby svoje ratolesti viedli k aktívnemu pohybu. Keď budeme mať opäť športujúce masové základne, ľahšie sa nájdu aj talenty pre jednotlivé športy. Už len presvedčiť politikov, aby o financovaní športu neviedli diskusie, ale robili správne rozhodnutia. Nie také, čo likvidujú športové kluby.
