Nataša Rybanská je už druhá Slovenka v maďarskej reprezentácii vodných pólistiek

Rodáčka z Piešťan Nataša Rybanská svojimi výkonmi našich južných susedov zaujala až tak, že sa o nej hovorí ako o jednom z najväčších talentov súčasnosti.
Pred dvomi rokmi ste hrali slovenskú súťaž kadetiek. Teraz už máte na konte šesť gólov za maďarskú seniorskú reprezentáciu. Možno povedať, že sa vám odvtedy výrazne zmenil život?
Zmenil sa úplne a v podstate sa mení stále. Pred dvomi rokmi by som povedala, že to, čo teraz zažívam, je nereálne. Najskôr som sem prišla hrať juniorskú súťaž za klub, neskôr som sa prebojovala do ženskej súťaže, o pár mesiacov som bola na reprezentačných tréningových kempoch s juniorkami do 18 rokov. V lete som dostala príležitosť ‚makať’ s dievčatami, ktoré sa pripravovali na majstrovstvá Európy do 20 rokov. Ani som sa nenazdala a už som sa pripravovala v maďarskom seniorskom tíme na môj prvý zápas. Všetko sa udialo veľmi rýchlo, je to úžasné. Som veľmi šťastná.
Uvažovali ste vôbec ešte pred odchodom do Maďarska, že by z vás mohla byť profesionálna vodná pólistka? Na Slovensku totiž doteraz žiadnu nemáme…
Vôbec nie. Vodné pólo som vždy milovala, ale odchodom do Maďarska to je ešte silnejšie a už si ani neviem predstaviť robiť niečo iné.

Čo bolo pre vás najťažšie po príchode do Maďarska?
Zvyknúť si na samotu. Prišla som sem v šestnástich a musela som sa naučiť občas byť dospelá a spoliehať sa len sama na seba. Veľmi ťažko som si zvykala na to, že som ďaleko od rodiny. Ešte stále mám s tým občas problém, najbližší mi veľmi chýbajú. Zo začiatku bolo ťažké adaptovať sa aj na režim troch tréningov denne, ktoré sú na úplne inej úrovni, na akú som bola zvyknutá. Určite mi dal zabrať aj maďarský jazyk, pretože keď som sem prišla, nevedela som ani ako sa povie ,ahoj’. Našťastie, ovládam perfektne angličtinu. Veľmi mi pomohli aj spoluhráčky, pri ktorých sa učím maďarčinu najlepšie. Čo sa týka školy, študujem externe a som rada, že mi učitelia vychádzajú maximálne v ústrety.
Dali vám súperky niekedy pocítiť, že ste legionárka?
Súperky ani tak nie. Najviac to pociťujem asi od rozhodcov, tí mi to veľmi neuľahčujú…
Veľmi rýchlo ste sa dostali medzi najlepšie strelkyne celej súťaže, ktorú mnohí považujú za najkvalitnejšiu ženskú vodnopólovú ligu na svete. Čo vás podľa vášho názoru dostalo až na takúto úroveň?
Veľká vďaka patrí môjmu aktuálnemu trénerovi. On hovorí, že je to len o dvoch péčkach – práci a pokore. Nie je to ľahké. Na Slovensku sa mi nedostalo takej školy, akú mám tu v Maďarsku. Veľmi mi tiež pomohol tréner a bývalý skvelý hráč Tamás Faragó, ktorý si ma všimol a verí mi. Práve on mi ponúkol možnosť reprezentovať Maďarsko. A ja ho predsa nemôžem a nechcem sklamať.
So 190 centimetrami ste najvyššia hráčka vášho tímu. Je aj to jedna z vašich výhod v porovnaní so súperkami?
Určite je to výhoda a moji tréneri to zbožňujú. Vidia veľa možností, ako s mojou výškou pracovať a ako ju využiť.
Výkonmi v Szentesi ste zaujali aj trénera ženskej reprezentácie Attilu Bírá. Prekvapila vás pozvánka do národného tímu?
To bolo obrovské prekvapenie. Nemyslím si, že ho tak zaujali samotné výkony, ale skôr progres, ktorý som ukázala. Dovolím si povedať, že vo veľmi krátkom čase som dokázala postúpiť o niekoľko levelov vyššie. Tréner preto verí, že keď budem mať možnosť trénovať s najlepšími, dokážem byť v budúcnosti platná hráčka reprezentácie.

Netrvalo dlho a zažili ste už aj reprezentačnú premiéru. Proti Taliankam, ktoré skončili strieborné na olympiáde v Riu, ste prispeli jedným gólom k výhre 11:9. Bol to doposiaľ váš životný zápas?
Neskutočný zážitok a obrovská dávka skúseností. Hrala som na obrane centra, čo by mal byť jeden z mojich hlavných postov v ženskej reprezentácii. Napokon som strelila aj jeden gól, na ktorý asi nikdy nezabudnem. Tešilo ma hlavne to, že tréner bol s mojím výkonom spokojný.
O tri mesiace sa začnú v Barcelone majstrovstvá Európy, kde budú Maďarky obhajovať zlato spred dvoch rokov. Rozprávali ste sa s trénerom o možnosti hrať už na tomto podujatí?
Áno, budem v širšom výbere. To, či sa dostanem aj na ME, je momentálne asi len na mne. Každopádne som pripravená vydať zo seba všetko a budem veľa trénovať, aby sa môj sen stal skutočnosťou.
V maďarskej reprezentácii ste po Zuzane Mátéovej už druhá rodená Slovenka. Talenty by u nás teda aj boli, prečo podľa vás slovenské vodné pólo tak výrazne zaostáva za maďarským?
Na Slovensku nemáme trénerov a školu, akú majú v Maďarsku. Tu sú dievčatá odmala pripravované na záťaž, ktorá sa im postupne zvyšuje. Na Slovensku to akosi nevieme. Viem to podľa seba. Prišla som sem a veľa vecí som neovládala, lebo ma to nemal kto naučiť.

Veľkou oporou Piešťanky je tréner Ladislav Vidumanský

Veľkú zásluhu na rýchlom adaptovaní piešťanskej tínedžerky Nataši Rybanskej v maďarskom Szentesi má aj jej hlavný tréner – Slovák Ladislav Vidumanský starší. Bývalý reprezentant a neskôr tréner slovenskej mužskej vodnopólovej reprezentácie pôsobí od augusta minulého roka v maďarskom Szentesi v pozícii šéftrénera. Okrem toho je aj hlavný tréner ženského tímu.
„Tréner mi pomáha úplne so všetkým. Máme vzťah, ktorý podľa mňa nie je úplne bežný medzi hráčkou a trénerom. Vždy mi je ochotný pomôcť. Či už s taktikou, tréningmi, alebo keď chcem robiť niečo individuálne a navyše. Naučil ma a stále ma aj učí veľa vecí, nielen čo sa týka vodného póla, ale aj života. Je super, že ma vždy rád uvíta aj s jeho skvelou partnerkou u nich doma. Snažia sa mi tu v Maďarsku nahradiť domov, za čo som im veľmi vďačná,“ cení si ľudský prístup svojho krajana a zároveň súčasného trénera N. Rybanská.
Rodeného Košičana okrem iného teší, že v jeho tíme pôsobí aj takýto slovenský talent. „Je ako diamant, ktorý treba ešte brúsiť. Má, samozrejme, nejaké nedostatky, na ktorých musí tvrdo pracovať. Je však vekom ešte len juniorka, takže je len na nej, aká budúcnosť ju čaká. Určite je pre ňu výborné, že dostala šancu už aj v reprezentácii. Tu v Maďarsku dostane všetky možnosti, aby vodnopólovo naďalej rástla. Musí to však správne využiť. Výzvou by pre ňu mohlo byť aj vyjadrenie reprezentačného trénera, že nehľadá hráčky, ktoré budú klopať na dvere reprezentácie, ale také, ktoré tie dvere rozbijú. Hlavne aby bola zdravá a mala chuť trénovať. Má veľkú perspektívu,“ vyjadril sa na margo Rybanskej L. Vidumanský starší, ktorý vo svojej bohatej trénerskej kariére okrem iného pôsobil aj na lavičke reprezentácie Kuvajtu.