Zuzana Vráblová: Wakeskating nerobím pre výsledky, ale pretože ma to baví!

Aké boli vaše prvé pocity, keď ste prišli do Ameriky?

Nevedela som čo ma čaká. Pocity boli dobré, ale ešte som nevedela čo za tie dva mesiace zažijem.

Kde všade ste počas pobytu v USA boli?

Priletela som do Fort Lauderdale, čo je juh Floridy, tam som bola prvý týždeň. Odtiaľ som sa presunula do Orlanda, kde som bola nejaké dva-tri týždne a potom som išla späť na juh. Navštívila som aj Severú Karolíniu a Georgiu.

Aký je rozdiel v jazdení v Európe a Amerike?

Čo sa týka wakeskatu, kvôli čomu som tam hlavne išla, je to veľký rozdiel. Dá sa povedať, že Orlando je taká „mekka“ wakeskatingu, je tam veľmi veľa dobrých jazdcov a mnoho možností kde jazdiť. V Orlande je veľa jazier, na ktorých som jazdila s najskúsenejšími wakeskatermi na svete a tí mi radili čo, a ako. Čo sa týka samotného jazdenia, tu sa jazdí tamer iba za vlekmi a v Amerike som bola na vleku dokopy trikrát za dva mesiace. Väčšinou som tam jazdila za skútrom. Síce som to tam skúsila po prvýkrát, no napokon som strávila za skútrom najviac času. Je to tam iné aj vďaka vlnám, ktoré robí skúter.

Ktorý z týchto štýlov jazdenia sa vám páči viac?

Ťažko povedať, ale čo sa týka wakeskatingu ako športu sa mi tam páči viac. Nemyslím tým, že by sa mi jazdenie za skútrom páčilo viac, ale mám na mysli celkovo životný štýl. Tí ľudia, ktorí sa tomu venujú, tým úplne žijú, bývajú v dome vedľa jazera, kde sú postavené prekážky a majú vlastne neobmedzené možnosti, čo sa tohto týka. A celkovo tam je podľa mňa vyššia úroveň v tomto športe.

Splnila ste si návštevou v Amerike sen?

Určite áno! Už veľmi dlho som tam chcela ísť. Pôvodne som chcela ísť vo februári na Filipíny, lebo sa mi tam veľmi páči, ale zranila som si koleno. Do USA som mala ísť pôvodne iba na dva týždne a mala som sa zúčastniť iba jedných pretekov. Potom ma napadlo, že by som mohla teda v Amerike odjazdiť dvoje preteky a tak sa môj pobyt predĺžil na dva mesiace, a určite to neľutujem, ale naopak, pretože jazdiť s takými jazdcami bola pre mňa obrovská skúsenosť!

Akých pretekov ste sa zúčastnili?

Išlo o wakeskate tour, ktorý sa skladá zo štyroch závodov, pričom som prvé dva odjazdila. Ďalšie dva sú 18. až 20. júla a 28. augusta.

Ako ste si na nich počínali?

Prvý som vyhrala. Na ňom sa mi stala taká zábavná príhoda: preteky sa volali Byerly Toe Jam a ja som si na nich poranila palec, čo v preklade do angličtiny znamená „jammed toe“, takže sa mi za to ostatní smiali. Na ďalších pretekoch som sa bohužiaľ neumiestnila.

Ako je možné že ste sa neumiestnili, keď prvé preteky ste vyhrali?

Na závod som prišla o deň vopred než ostatní pretekári, a tak som mala možnosť trénovať o deň dlhšie ako ostatní. Trénovali so mnou dvaja top jazdci a bolo to veľmi dobré a darilo sa mi. Cítila som dosť dobrú formu, lebo mi vyhovovalo ako to tam celé bolo postavené. Na druhý deň bol tréning už pre všetkých a nevedela som sa ho už dočkať, lebo som vedela, že mi to sedí. Ale bohužiaľ sa mi stalo zranenie, ktoré mi nedovolilo podať taký výkon aký by som chcela.

Pod jedným okom máte monokel a druhé obočie vyzerá byť zašívané. Čo sa vám stalo?

Ešte v Orlande pred druhými pretekmi som spadla a doska mi udrela do tváre a spravil sa mi pod okom monokel. Kamarátka sa mi potom už na pretekoch smiala, že aký mám pekný make-up, a tak som jej zo srandy povedala, že by som si mala spraviť niečo aj s druhým okom. A ako zákon schválnosti sa mi to naozaj stalo. Hneď počas prvej oficiálnej tréningovej jazdy som spadla a doska mi vrazila tesne nad oko do obočia. Nemyslela som, že to je vážne, a tak som vyšla z vody, že idem znova. No vtedy ma zastavali, že: Stoj ty nikam nejdeš! Mala som rozrazené obočie, dosť mi z toho tiekla krv a museli ma vziať do nemocnice. Nie je to zašívané, ale museli mi to zalepiť, dali mi antibiotiká a protiinfekčnú injekciu. Tiež mi zakázali ísť do špinavej vody – a tá voda bola naozaj dosť špinavá. Potom som váhala či ísť či neísť na preteky. Riskla som to, ale neodjazdila som to tak, ako by som si predstavovala.

Nemrzelo vás to?

Výsledok ma síce trochu mrzel, ale wakeskate nerobím pre výsledky, ale pretože ma to baví! Dobré výsledky v súťažiach samozrejme vždy potešia, ale nie je to iba o tom.

Ako vyzerá wakeskatová dráha na pretekoch?

Jazdí sa na dvojsĺpovom vleku, pričom dráha sa skladá z dvoch bazénov, medzi ktorými je tzv. gap (z angl. priepasť), teda zoskok, prípadne nejaký rail, na ktorých sa robia triky. Na druhých pretekoch bol v prvom bazéne malý trávnatý ostrovček, ktorý sme mali preskočiť, najlepšie nejakým trikom, čo mne vyhovovalo.

Plánujete sa tam vrátiť?

Ak by všetko vyšlo, rada by som sa zúčastnila oboch pretekov. Takže by som niekedy v polke júla odišla a potom by som tam chcela minimálne zostať až po tie ďalšie preteky v auguste. Už keď sa sa tam vrátim, rada by som si pozrela aj nejaké školy a možno zvažovať aj dlhodobejší presun. Ale to ešte uvidíme, budem ešte rozmýšľať, či dokončím štúdium na Slovensku alebo čo bude ďalej.

Koľko vám chýba do ukončenia štúdia na Slovensku? Čo študujete?

Študujem na odbor kondičného trénera na fakulte telovýchovy a športu na Univerzite Komenského. Teraz by som mala skončiť štvrtý ročník a budúci rok by som už končila, ale teda uvidíme ako sa to všetko vyvinie.

Čo vás čaká teraz na Slovensku?

Vymeškala som dosť veľa školy, takže to všetko budem musieť doháňať a robiť skúšky. A tiež sa chystám na nejaké tie preteky a kempy, ktoré máme už vopred dohodnuté. Na konci júna organizujeme na Zlatých Pieskoch v Bratislave medzinárodné preteky, kde bude veľká zahraničná účasť, na čo sa teším, pretože konečne bude aj na Slovensku niečo plnohodnotné, čo sa týka wakeskatingu. V júli s jedným z mojich sponzorov organizujeme kemp v Nemecku pre začiatočníkov a pokročilých. Ja budem mať na starosti dievčenský kemp a dosť sa na to teším.

Chystáte sa na majstrovstvá Európy a Slovenska?

Obe tieto podujatia sa kryjú s pretekemi v USA. Pokiaľ by mi však vyšlo, že sa tam budem môcť vrátiť, skôr by som išla tam, pretože mám taký pocit, že preteky v Amerike a jazdenie tam mi dá viac.

Ako je to s wakeskatingom ako športom v Amerike?

Je to tam neporovnateľne populárnejší šport ako tu. Funguje to tam v podstate ako komunita. Bývala som u rôznych jazdcov v dome, pričom hneď za domom mali jazero, na ktorom sme jazdili. Dobré na tom bolo, že som nemusela variť, lebo oni radi navarili a ja som zase upratovala. Dokonca povedali, že ak sa vrátim do Ameriky, tak mám ísť k nim, pretože taký poriadok tam ešte nemali (smiech).

Naučili ste sa toho veľa počas tých dvoch mesiacov?

Naučila som sa mnoho nových vecí čo sa týka jazdenia, hlavne postupnosť pri učení nových trikov. Samozrejme som sa naučila aj nejaké tie nové triky.

Chystáte sa jazdiť aj v Piešťanoch na Ratnovskej zátoke?

Áno, aj keď tu na vleku nie sú úplne ideálne podmienky, takže na vleku až tak nie. Ale máme čln, za ktorým som doteraz veľmi nechcela jazdiť, lebo som nevedela čo skúšať a tým pádom ma to veľmi nebavilo. (myslela som, že ma to nebude baviť). Teraz, keď som v USA jazdila veľa času za skútrom a párkrát aj za člnom, tak určite si chcem aj takto zajazdiť, lebo už viem ako na to a čo všetko môžem skúšať. Tiež chcem hľadať v okolí rôzne netradičné a zaujímavé miesta, na ktorých by sa dalo jazdiť s pomocou navijáku.

Z Ameriky ste si doniesli asi mnoho zážitkov. Dokážete vybrať jeden alebo pár najlepších?

Veru zážitkov mám za tie dva mesiace toľko, že ťažko povedať, čo bolo najlepšie. Určite minimálne to, že som sa stretla so svetovými wakeskatovými ikonami, ktorých som doteraz sledovala maximálne na videách. Jedného z nich mám dokonca na obraze v izbe a teraz som sa s ním stretla. Zaujímavosťou ale bolo, že si o mne často mysleli, že som z Brazílie, tak som nevedela či mi tak narástol zadok alebo prečo (smiech).
Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.