Basa naša milá, prečo si nás opustila?
Plakali plačky nad chladnou basou na Námestí slobody v Piešťanoch. Smútočným hosťom to bolo jedno, každý z nich mal už v sebe štamperlík borovičky alebo iného trúnku. Po ňom chutili škvarkové pagáče.
Aj keď sa pohreb trošku natiahol, lebo auto, v ktorom sa basa aj iné potrebné náčinie nieslo z Nadlíc ostalo v snehu pod Havranom, húfy ľudí vydržali až do záverečnej ceremónie. To už mali hrdlá zachrípnuté, pretože podaktorí viac ako hodinu spievali spolu s Nadličankou najznámejšie slovenské piesne, ktoré našinci poznajú z dedinských zábav. Niektorí si varu v zime a chlade aj podupkávali.
Farárko stihol rozdať namiesto oblátok piškóty, kostolník povyberal do zvončeka, smrť skosila pár imaginárnych hláv, hrobár s fúzmi zamilovaného kocúra tancoval s lopatou a nad tým všetkým poletovali vločky veľkosti snehových gúľ. Aspoň tak ich zaznamenal náš fotoaparát -:).