Antarktídu obdivoval v rovnaký dátum ako polárnik Robert Scott
Bratislavčan Anton Fiala si v roku 1980 obul túlavé topánky a do dnešných dní im zostal verný. S fotoaparátom a svojimi priateľmi precestoval všetky kontinenty. S túlaním po svete nehodlá skončiť. Podľa jeho slov síce už tak často ne-vyráža na niekoľkotýždňové dobrodružstvá, no na cesty sa vydáva niekoľkokrát za rok. V Piešťanskom informačnom centre hovoril vo štvrtok 10. januára o svojej vysnívanej púti do Antarktídy.
Anton Fiala svoje rozprávanie o Antarktíde začal tým, že si na túto cestu vybral veľmi zaujímavý a zapamätateľný dátum. Bol tam totiž v termíne, kedy pred sto rokmi (17. januára 1912) dosiahol Južný pól britský polárnik Robert Scott. „Z histórie vieme, že Nór Roald Amundsen predbehol Scotta a Južný pól dosiahol o 34 dní skôr. Angličania do výpravy vrazili množstvo financií, no Amundsen tiež do nej dal všetky úspory. Rozdiel bol v tom, že Nór expedíciu založil na ťažných psoch,“ otvoril prezentáciu A. Fiala.
Slovenský fotograf svoju cestu na najmrazivejší kontinent začal v lietadle smer Argentína – Buenos Aires a potom do mesta Ushuaia. Tu sa nalodil na plavbu loďou okolo ostrovov Antarktídy. „Prvé dni cesty, ale aj návrat som si spolu s osemdesiatimi pasažiermi lode poriadne užil. Museli sme totiž prejsť cez najbúrlivejšie more sveta – Drakeov prieliv.
Tri dni nás sužovali morské vlny vysoké až desať metrov. Cesta tam však bola horšia ako spiatočná. Posádka všade na lodi rozvešala pevné igelitové vrecúška. To pre prípad, žeby ľuďom došlo nevoľno. Ja som s morskou chorobou, našťastie, problémy nemal a ani som neužíval žiadne lieky,“ povedal s úsmevom cestovateľ. Pre vlny bolo všetko na lodi pripevnené o podlahy. Sedačky ani stolíky sa nedali presúvať. Na mnohých miestach sa pasažieri mohli zachytiť o kovové zábradlia, vraj takmer nikto počas prvých dní nedokázal voľne chodiť bez toho, aby sa niečoho nepridržiaval.
„Obdivoval som ľudí z personálu. Čašníčky chodili bez problémov a obsluhovali nás. Aj kapitáni, boli traja, sa nemuseli pridržiavať. Chodili dosť naširoko, trošku ich vlny nadhadzovali, no nikdy nespadli. Aspoň som si nevšimol,“ dodal A. Fiala.
((myvideo:1))
Viac o tejto téme sa dočítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
„Obdivoval som ľudí z personálu. Čašníčky chodili bez problémov a obsluhovali nás. Aj kapitáni, boli traja, sa nemuseli pridržiavať. Chodili dosť naširoko, trošku ich vlny nadhadzovali, no nikdy nespadli. Aspoň som si nevšimol,“ dodal A. Fiala.
((myvideo:1))
Viac o tejto téme sa dočítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
