Blog Imricha Gála: Bodonský trhač v chráme

Ultra úzky vjazd je dobrý pre malé či stredne veľké auto, no tie väčšie a dlhšie by sa mali dať na odtučňovaciu diétu. Vzhľadom na priestor, ktorý mali plánovači a stavitelia k dispozícii je táto časť úplne zbytočne stiesnená. Úprimná sústrasť majiteľom krížnikov ciest. Nuž čo, treba kúpiť menšie auto či stať sa lepším šoférom. 
Po vyriešení parkovania sme sa pristavili pri vchodových dverách do centra. Mali sme totiž so sebou Bodonského trhača. Ak sa pýtate, čo to je, tak je to obrovský pes cca 10 kg živej váhy, neurčitej rasy, šteká len ak je sám, ostatných psov si ani nevšíma. Podľa vzhľadu je to bradáč. Bol adoptovaný z lokálneho domova zvierat a presný rodokmeň nebol známy. Ale všetci tvrdia, že určite má šľachtický pôvod, vyzerá veľmi distingvovane, urodzene a pestovane. Voláme ho Balthazaar von Banhof. Pôvodne bol zaobstaraný na stráženie rodinného domu. Viac razy sme ho však pristihli, ako priateľsky vrtel chvostom na návštevy podozrivého charakteru vrátene „podomových predajcov“ tmavšieho typu. Div ich neoblízal. Dostal hyperbolickú prezývku Bodonský trhač.
Pri tých dverách sme sa zastavili, aby sme zistili, či tam nie je naznačený zákaz vstupu psom. Odľahlo nám, lebo všeličo bolo preškrtnuté na piktogramoch, ako napríklad kolobežka, zmrzlina, in-line korčule, cigareta. Piktogramy chápem tak, že ak sú preškrtnuté, tak zobrazená a prečiarknutá  činnosť či predmet je tabu v takejto svätyni. Ale pes bol bez čiary. Na všetkých vchodoch, ako som neskôr zistil. Takže hurá, psy sú povolené. Ani som sa nad tým nepozastavil, lebo v Bratislave a inde v podobných svätostánkoch vidím psov sa špacírovať bez akýchkoľvek problémov. Piktogramy som si dovtedy nevšímal, nemal som so sebou psa. Predstavte si, že v rôznych krajinách sveta psov v reštaurácii dokonca vítajú a nemyslia si, že ich pán priniesol, aby z nich bol pripravený hlavný chod. V niektorých piešťanských reštauráciách si psie návštevy vážia, donesú im dokonca vodu či psí suchár. Prevádzkovatelia vedia, že je to civilizované a dobré pre byznys (či biznis?). OK, tak kšeft. Majiteľ spokojný, pes spokojný, vrátia sa aj nabudúce.

Potešili sme sa, psy majú vstup povolený a nik nezavolá šarhu. Ani na majiteľa. Po prehliadke jednotlivých chrámových lodí a relikvií centra sme už vychádzali, keď sa prihnal jeden z lokálnych ostrých ochrancov posvätného pokoja a rozjímania a dôrazne ma upozornil, že psy do vnútra oltáru nemajú prístup. Namietal som, že podľa piktogramu psy sú vítané. Asi som to nemal povedať, lebo slovo piktogram ho veľmi zmiatlo a vypleštil na mňa prázdny pohľad. Prinútil som ho vystúpiť do reality okolitého sveta a pozrieť si vchod z pohľadu zákazníka. Po úpornom premýšľaní si uvedomil, čo je piktogram a tak len zašomral, že i tak veľké psy tam nemajú čo hľadať. To ma rozosmialo, nikdy som Bodonského trhača nepovažoval za veľkého. Pes to počul a vypučil hrudník, aby nesklamal svojho nového priaznivca. Okolo išla panička s takým pidi-psom veľkosti čivavy. „A ten pes tu môže byť?“, poukázal som na evidentný dvojitý meter. „Ale to je len taký malý psík“, zaševelil. Tak som rezignoval a opustil svet, v ktorom už diskriminujú aj psy.

Odvtedy je Balthazaar veľmi sebavedomý, lebo bol označený za veľkého psa. Podozrievam ho, že si myslí, že je gigantom. Nie kalerábom, ale psím. A tak by bolo dobré, aby vysoké vedenie svätyne dalo prečiarknuť toho na piktograme, vyhne sa nedorozumeniam. Tiež by sa mali rozhodnúť, či únikové východy sú skutočne únikovými alebo len východmi, kedy nastáva núdza a či je dovolené tlačiť len vo vnútri chrámu alebo aj vonku. Lebo tá pani na obrázku pôsobila dojmom, že tlačila. Vonku a do gatí. Mala to vôbec dovolené? Čo tým vlastne chcela naznačiť? Že na také absurdity s…e?