Blog Petra Remiša: Hovnivál
Vážený pán sudca!
Chcem vám povedať, že som v tom celkom nevinne. Proste som pri upratovaní chalupy našiel krabičku s nápisom „M.R.Š“. Vo vnútri bol chrobák a trepal nožičkami.
Hneď som si dal dohromady dve a dve. Chalupa stojí vedľa fary na Košariskách. Nejde náhodou o toho chrobáčika, s ktorým sa hrával malý Milanko Štefánik, keď ochorel na kiahne? Nedržím v rukách slovenský svätý grál?
Plný nádeje som poslal hmyz na expertízu do C.I.S. Miami.
O pár dní mi volá poručík Horatio Caine: „Ide o obyčajného hovnivála, ale našli sme zaujímavý odtlačok na krovkách. Presne sa zhoduje s odtlačkami na ploskačke v múzeu Slovenskej ligy. Patrila generálovi Štefánikovi.“
Odvtedy som bol ako na ihlách. Každý boží deň som modlil, aby môj chrobák prežil spiatočný let a aby sa poštárka cestou na rajón nezastavila v Esprese. Často sa tam opije, vyspevuje a otvára cudziu poštu.
Bohužiaľ, modlil som sa zbytočne.
List mi prišiel otvorený, hovnivála nikde. Keď som dobehol do Espresa, chrobák plával v upchatom pisoári. Nožičky mal stuhnuté.
Pán sudca! Priznávam sa, že som poštárku Helenu, zvanú „Diridonda“, večer 13. apríla o 21.00 h úmyselne zhodil z múra Vážskej kaskády. Nechcel som jej ublížiť, len schladiť prepitú gebuľu. Oko za oko, zub za zub.
Fakt mi nikto nepovedal, že kanál je vypustený.
