Slovenské osobnosti medicíny vo svete (48): 20. storočie

Ján RIVAL
* 21. 8. 1935 Bratislava – lekár
Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1959 s vyznamenaním (Magna Cum Laude). Po ukončení štúdia cirkuloval, v rámci preda-testačnej prípravy, jeden rok v Okresnom ústave národného zdravia a potom dva roky na internom oddelení v Dunajskej Strede. V rokoch 1967-1968 získal študijný pobyt na oddelení kardiológie všeobecnej nemocnice vo Filadelfii, kde pracoval pod vedením prof. Samuela Belleta, neskoršie v špe-cializácii v kardiológii pokračoval na Wayneho štátnej univerzite Lekárskej fakulty v Detroite pod vedením profesora Richarda J. Binga. V roku 1973 dosiahol hodnosť Clinical Assistant profesor medicíny na Univerzite Michigan vAnn Arbore, MI. Neskoršie sa stal docentom, profesorom medicíny na tej istej univerzite.
Profesor Rival má špecializáciu z vnútorného lekárstva prvého stupňa, ktorú získal v roku 1962 a stal sa špecialistom v kardiológii. V roku 1967 zložil skúšku ECFMG, potrebnú pre cudzincov, aby mohli pracovať v lekárskej profesii v USA, ďalej absolvoval základné medicínske skúšky na univerzite New Yorku a v Michigane, a napokon dosiahol odborný certifikát z vnútorného lekárska, pre pôsobenie v tomto odbore v USA. V roku 2010 bude profesorovi Rivalovi odovzdané významné vyznamenanie Master of the American College of Physicians.
Vo výskume sa venoval kardiovaskulárnej hemodynamike, pôsobeniu liekov s adrenergnými stimulačnými vlastnosťami, ako aj adrenergnej blokáde. Pracoval na vzťahu medzi kongenitálnymi anomáliami hrudnej chrbtice a
mitrálnou vadou. Prof. Rival hovorí plynule po slovensky, rusky, česky, nemecky, maďarsky, anglicky. Je členom prestížnych medicínskych spoločností ako American College of Cardiology, American College of Physicians, ale bol aj členom bývalej Československej spoločnosti J. E. Purkyně – Kardiologická spoločnosť. Prednáša a koordinuje vedecké konferencie pre poslucháčov Lekárskej fakulty v Michigane, a tiež pre všeobecných lekárov. Jeho kariérny postup je obdivuhodný. V roku 2001 dokonca dosiahol funkciu prezidenta Lekárskej Spoločnosti Henryho Forda. Vo vedeckej práci sa okrem vyššie uvedenej problematiky venoval aj problematike fajčenia vo vzťahu reaktivite krvných doštičiek a možného vzťahu k pľúcnej hypertenzie, nefrotic-kému syndrómu pri Gravesovej chorobe (zvýšená činnosť štítnej žľazy), Fabryho chorobe a jej kardiologickým prejavom, problematike karcinoidných nádorov, ďalej iatrogénnym poruchám pri liečbe statínmi, ktoré vyvolávajú myo-patické zmeny a rozpad svalstva.