Na Veľký piatok mútili maslo a jedli ryby
PIEŠŤANY – Veľká noc je pohyblivý sviatok, jej termín závisí od lunárneho cyklu. Od roku 325 kresťanstvo slávi Veľkú noc v prvú nedeľu po splne mesiaca, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti. Táto nedeľa teda pripadá na čas od 22. marca do 25. apríla.
Veľký piatok je pripomenutím ukrižovania Krista. Ešte pred východom slnka dievčence pozametali izbu a vyniesli smeti a gazdiná zamútila maslo, ktoré malo liečivú moc. Veľký význam mal Veľký piatok aj pre čarodejnice, pretože tie slávili v tento deň svoj sabat. Gazdiné prinášali na stôl jedlá zo strukovín, údené ryby či kyslú kapustu.
Platil prísny pôst, zákaz pracovať s drevom. Nemala sa hýbať zem, ale odporúčalo sa značkovanie zvierat a kastrovanie baranov, lebo rany spôsobené v tento deň sa lepšie hojili.
Gazdovia išli do Váhu „obrodiť“ kone, aby mali ľahké nohy a lesklú srsť. Noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa prikladal magický význam. Vydajachtivé dievčatá chodili ku kaluži a ponárajúc sa do nej holou sedacou časťou tela odriekali: „Kaluža, kaluža, dajže mi ty muža! Ak ty muža nedáš, o rok ma tu zas máš!“ V Trakoviciach gazdiné pred východom slnka mútili maslo, pretože mútené v tento deň malo mať liečivú moc. Gazdiné v tento deň prinášali na stôl jedlá zo strukovín, údené ryby, či kyslú kapustu.
Na Myjave varili ženy „púčky“ z cesta posypané uvarenými vajíčkami, „aby pán boh požehnal veľké klasy“.
