Na Zelený štvrtok začína Veľkonočné trojdnie

V Rímskokatolíckej cirkvi sa Veľkonočné trojdnie začína omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele. Na Zelený štvrtok slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku“.
Večerná sv. omša na Zelený štvrtok je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Tento deň pravdepodobne dostal pomenovanie podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojím zatknutím vojakmi. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony na znak spoluúčasti s utrpením Krista a namiesto nich sa používajú rapkáče. Zvuk zvonov sa opäť ozve až na slávnostnú Glóriu počas vigílie vzkriesenia na Bielu sobotu.
Veľkonočné trojdnie pokračuje Veľkým piatkom, ktorý je dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána pozostávajúca z bohoslužby slova, modlitieb veriacich, poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Oltáre sú bez chrámového rúcha, dodržiava sa prísny pôst.
Na Bielu sobotu sa obrady začínajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia. Znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Veľkonočná vigília je dodnes liturgicky veľmi bohatá bohoslužba. Jej súčasťou je zapaľovanie a požehnanie veľkonočného ohňa a svätenie veľkonočnej sviece – paškálu, liturgia krstu, čítania zo Starého zákona, obnova krstných sľubov, obrad vzkriesenia a slávnostná omša.