Blog Jozefa Kováča: Túra Piešťany – Bezovec

Pri Kruhovke nastúpili ďalší lyžiari, a keďže nemali miestenky, museli stáť. Usmieval som sa na nich, lebo sa mi dobre sedelo. Samozrejme, nastúpili aj kamaráti z oddielu, ktorí nám zasa s úsmevom dali na kolená ich ťažké batohy. Postupne pristupovali ďalší obyvatelia priľahlých dedín, takže autobus ledva liezol do kopca. Na Bezovci sme vystupovali  dvadsať minút, kvôli veľkému počtu lyžiarov.

Chcel som sa ísť pozrieť aj na Somársku lúčku, kde som sa ako priemyslovák učil lyžovať. Nestihol som to. Hlavná skupina sa ponáhľala, aby prišla za svetla na Marhát alebo do Piešťan. Keďže som bol na tejto trati po prvý raz, musel som poslúchať a ísť so skúsenejšími, ktorí poznali cestu naspamäť. Nestačil som si ani zorientovať mapu podľa svetových strán a už sme boli na trati. Držal som sa v skupine, lebo bola zima a nechcel som ísť sám v takej zime. Vyšli sme na prvý kopec, lyžiari sa spustili, ja som išiel pešo. „Však ja ich dobehnem“, pomyslel som si, lebo nasledoval kopec. Ale oni ma predbehli aj do kopca. Preto som počkal na peších turistov, aby som sa mal s kým rozprávať. Potom bola dlho mierna rovina, na ktorej sme videli v ohrade koníky a neskôr aj tieto čudné zvieratá.

„Určite sem prídeme aj cez leto,“ povedal som si. Bolo tam veľmi krásne. Ďalej zo svahu sme videli Dastínsku kyselku. Po pár minútach sme pri značke dobehli našich lyžiarov, nevládali.

Hovorili síce, že nás čakali, ale ja som tomu neveril. Hovorili, že majú v  úmysle ísť na Marhát,  a tak sme sa s nimi rozlúčili. Za chvíľu ich už nebolo. Na Marháte je vyhliadková veža. Keď som pozrel na mapu, porovnal som cestu, ktorú sme prešli, s cestou, ktorú majú ešte prekonať a vyšlo mi, že tam budú o 17,00h, čiže tam prídu za tmy. Zavoláme im neskôr, či dorazili do cieľa, a či ich nezavalila lavína.
My, ktorí sme išli pešo, čiže zdatnejší, sme odbočili asi o 14,30 h smerom na Piešťany. Z Kostolného vrchu sme pokračovali po modrej značke na Gonove lazy, odtiaľ po zelenej popri potôčiku, ktorý nemá na mape meno. Keďže sme ho objavili, mohli by sme ho pomenovať. Vlieva sa do Striebornice, tak sa bude volať Strieborný potôčik. Cez Výtoky sme prešli k Striebornici a odtiaľ do reštaurácie na rázcestí. Tam som si konečne mohol určiť azimuty a zorientovať mapu. Zavolali sme naším lyžiarom, ale neozývali sa. Dúfajme, že sa im nič nestalo. Naplánovali sme tam ďalší postup a ďalšiu túru na Havran. Odtiaľ sme išli individuálne buď na Hubinu alebo cez kúpele do Piešťan.