Slovenské osobnosti medicíny vo svete (45): 20. storočie

Igor PAKAN
*29. 7. 1937 Bratislava
Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity J. A. Komenského, ktorú dokončil v roku 1961. Počas štúdia pravidelne navštevoval II. chirurgickú kliniku prof. Šišku a ako pomocná vedecká sila pracoval v skupine, ktorá vyvíjala prístroj na extracorporálnu cirkuláciu. Po promócii odišiel pracovať na chirurgické oddelenie Nemocnice s poliklinikou na Myjave, kde získal pod vedením primára MUDr. Jankoviča prvý seriózny kontakt s chirurgiou, ktorá sa stala jeho povolaním. Tu modifikoval Crusfieldovu svorku na liečenie traumy chrbtice a vyvinul nástroj na perioperatívnu fixáciu zlomenín.
MUDr. Igor Pakan 3. mája 1968 úspešne dokončil druhú atestáciu pod vedením nestora slovenskej chirurgie prof. P. Šteinera v Martine. Po invázii spojeneckých vojsk odišiel v roku 1969 na študijný pobyt do Holandska s perspektívou práce na chirurgickom oddelení Fakultnej nemocnice v Bratislave – Kramároch. Za aktívnu účasť v liberalizačnom procese bol odsúdený v neprítomnosti na 18 mesiacov väzenia. Do vlasti sa vrátil až po 12 rokoch.
Po príchode do Holandska pracoval ako chef de clinique na chirurgickom oddelení nemocnice Bonifatius Hospitaal v Leeuwardene. Po prijatí do KNMG (Koninklijke Nederlandse Maatschappij tot Bevordering der geneeskunst) a registrácii ako chirurg sa stal členom súkromnej chirurgickej spoločnosti. Spojením troch nemocníc vzniklo Medisch Centrum Leeuwardene, afiliacia Univerzity Groningen. Aktívne sa zapojil do výchovy adeptov chirurgie.
Venoval sa aj artroskopickej chirurgii kolena a aktívne sa podieľal aj na vybudovaní SMA (Sport – Medisch Adviescentrum). V 80. rokoch spolupracoval s Doc. P. Černým (FU Brno), ktorý vyvíjal hemostatickú oxicelulózu vo Výskumnom ústave textilnom v Liberci na pracovisku Veverská Bytíška pri Brne v spolupráci so SAV v Bratislave. Od 80. rokov spolupracoval s Dr. K. Michálkom a Dr. J. Palmajom na vývoji prášku z vaječných škrupín vo vtedajších Hydinárskych závodoch v Trnave.
Pretože preparát bol registrovaný ako liek, ale nespĺňal kritériá na vývoz do krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva, bol zavedený ako potravinový doplnok. Po uvedení tohto prípravku v Holandsku vznikla dlhoročná spolupráca s potravinovým koncernom Friesland Coberco Dairy Foods spojená s vývojom fortifikovaných produktov z práškov vaječných škrupín. V priebehu rokov sa vykonali klinické skúšky a biochemické analýzy na Univerzite v Delfte, na klinikách v MCL Leeuwarden a AZ Groningen.
V spolupráci s Národným ústavomreumatických chorôb v Piešťanoch (prof. Dr. J. Rovensky, Ing. A. Stančíkova) sa realizovali experimentálne štúdie zamerané na biodostupnosť vápnika z preparátu z vaječných škrupín. V prášku vaječných škrupín sa našli aj rastové faktory a estrogén. Klinické štúdie ukázali zvýšenie kostnej denzity v oblasti krčku stehennej kosti v porovnaní s uhličitanom vápenatým. Zlepšenie bolestivých stavov pri liečení osteoporózy prípravkom z vaječných škrupín vysvetľuje ústupom lokálnej acidózy. Od roku 1990 pracoval na vývoji mikroinvazívnych techník a ich aplikácií v chirurgii a gynekológii.
Uviedol do praxe – ním vyvinutú novú formu minilaparatomie pri operáciách žlčníka. Svoje skúsenosti odovzdával vedením praktických tréningov a prednášok ako hosťujúci docent na Univerzite v Groningene a EU v Rotterdame. V roku 1992 po študijnom pobyte na oddelení prof. Buessa na Univerzite v Tubingene zaviedol ako prvý v Holandsku metódu TEM (Transanálna Endoskopická Microchirurgia) na riešenie benígnych a niektorých maligných procesov recta. Pomocou použitia operačného mikroskopu sa znižuje operačná trauma a mortalita na minimum. Pacienti opúšťajú nemocnicu po niekoľkých dňoch bez invalidujúcej amputácie rekta s kolostomiou a normálnou funkciou zvierača.