Blog Petra Remiša: Fuj a Mňam
Dávno – pradávno žili dve sestry. Boli síce jednovaječné dvojičky, ale vôbec sa nepodobali. Anorektička sa volala Fuj. Oblú a ružolícu volali Mňam.
Fuj a Mňam sa nikdy nezhodli. Kým jednej bolo zima, druhá chcela vetrať, keď jedna pozerala Farmu, druhá vzala ovládač a prepla na nórsky klubový film, kde všetky postavy mlčali a zomreli na nákazlivú osamelosť.
Ešte horšie situácie nastávali pri jedle.
Keď tučná sestra kúpila žltý melón, chudá ju okríkla: „Fúj! Ako to môžeš jesť? Smrdí ako okakané plienky!“ Tučná sestra si z toho ale nič nerobila. Melón rozkrojila a s hlasným „mňam!“ celý zjedla.
Jedného dňa sa sestry pohádali na smrť. Dôvodom bola obyčajná fotka.
Mňam ju našla na fejsbuku. Bol na nej zajac, odratý, vypitvaný, pripravený na pekáč. Ihneď si predstavila ako tie ružové stehienka špikuje cesnakom a zbehli sa jej slinky. Bez uvažovania obrázok lajkla.
To ale nemala robiť!
„Aké ohavné!,“ rozkričala sa chudšia sestra. „Vieš si predstaviť, aký bol ten zajko za živa zlatučký? Akú mal jemnú kožušinku a guľatučké bobky? Ty vrahyňa!“ Prv, než stihla Mňam zareagovať, rozčúlená Fuj ju prebodla nerezovým nožom.
Potom dojedla svoje tofu a zavolala políciu.
Vyviazla len s podmienkou. Sudca jej uveril, že sa Mňam zapichla sama.
Tiež bol militantný bylinožravec.
