Slovenské osobnosti medicíny vo svete (44): 20. storočie
PIEŠŤANY – Seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktorí dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, pripravuje pre Piešťanský týždeň Prof. Jozef Rovenský. Aktuálne diely nájdete na internetovej stránke vždy v sobotu predpoludním. Dnešný diel je venovaný Rudolfovi Vrbovi
Rudolf VRBA
* 11. 9. 1924 Topoľčany, + 27. 3. 2006 Vancouver (Kanada) – mimoriadny profesor farmakológie, vedecký pracovník
Narodil sa v rodine Eliáša Rosenberga a Heleny Rosenbergovej, rodenej Grünfeldovej. Počas vojny sa pokúsil prejsť do Anglicka k formujúcim sa československým jednotkám, ale nakoniec bol chytený a internovaný v pracovnom tábore v Novákoch. Odtiaľ utiekol a po opätovnom zatknutí bol v roku 1942 deportovaný do Poľska. Dva roky bol väznený v Majdaneku a v Oswienčime. Spolu s Alfrédom Wetzlerom (Lánikom) 7. apríla 1944 ušli z továrne na smrť.
V apríli 1944 nadiktovali v Žiline zdeseným židovským predstaviteľom na Slovensku 32-stranovú výpoveď, ktorá sa stala známou ako Vrbova a Wetzlerova správa a bola považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia, lebo po prvýkrát poskytla spojencom podrobné informácie o koncentračných táboroch. Jej zverejnenie pomohlo k záchrane 120-tisíc maďarských židov a odhaleniu fašistických zverstiev. V septembri sa Rudolf Vrba pripojil k partizánskemu hnutiu hrdinu SNP kpt. Milana Uhra, kde bol aktívnym bojovníkom (zúčastnil sa napríklad prepadu zložiek SS v škole v Starej Turej).
Po skončení druhej svetovej vojny vyštudoval Vysokú školu chemicko-technologickú v Prahe a zaoberal sa výskumom biochémie mozgu. V roku 1958 odišiel z Československa a pôsobil ako vedecký pracovník a vysokoškolský pedagóg v Izraeli, Veľkej Británii, USA a Kanade. Do svojej smrti bol mimoriadnym profesorom farmakológie na Lekárskej fakulte University of British Columbia vo Vancouveri. Medzinárodne je známy viac ako 50 prácami o chemických procesoch v mozgu a štúdiom cukrovky a rakoviny.
