Blog Ivany Ilenčíkovej: O reči
Píšem si tu takú malú prácu o našom (západoslovenskom, užšie piešťanskom) nárečí a premýšľam. O ňom. Patrí do národného jazyka spolu s ostatnými formami reči – slangom, argotom, žargónom, miestnymi názvami či ľudovou slovesnosťou.
Popri kodifikovanej, spisovnej forme jazyka. Dorozumievajú sa ním ľudia žijúci na menšom území (teda my). Toľko poučky.
A teraz naživo: ano, apatéka, ancikrist (neposlušný chlapec), bačat, báraj (hoci), banuvat, budzit, budylár, cicho, cajch, cecat, cinter, cugrunt, čučat, dekel, dokal, drót, dŕcat, drigovica, dóchodek, dzivák, dzecko, dze, dzedzina, ešče, eroplán, friško, fašank, farál, fodbal, furt, fusakle, frajjérka, gace, gačky, galoty, gánek, gánit, gruntuvat, hladzet, hnet, hrisko, hento, henten, hemlesit, chycá, chodzá, chléb, chlév, chosen, indze, išól, istotne (určite), jalito, jakosik, jatelina, kasna, kašša, klbasa, ket, kýbel, koper, krépopa, kón, kúcik, kúšček, ledvá, lichva, lachko, lamentuvat, lesci (či, ak), lobda, ludjé, mad, maluvat, mascá, merkuvat, masso, mléko, múcá, mosá, moc, mojjého, náton, nedzela, nevročný, nevjém, nigdy, neny, nescem, nadejdzit, nehaj, obejdzit, ocet, očúvaj, odpuscit, oharek, oprobuvat, parazól, pašteka, pamatat, pátek, piksla, porád, prézle, precca, recht, rožek, resko, rinek, sadzit, scet, sirka, slépka, slopanica, spjévat, sic, svjécit, šenk, šnicla, šnuptichel, šmakuje, šamlík, šporhel, šráfuvaný, šmochtat, šecko, šecci, triccat, trojjé, táčky, tato, teče, tetka, trachtár, úterek, údzit, vangel, vechet, vedzet, veter, velice, vyprávat, zapamatat, zamaskuvat, zblínat, zedereš, zebrat, zemáky, žárovka, žufana.
Pobavili ste sa? Ja áno.
