Blog Lívie Gažovej-Plávajúce kúpalisko
Veľa ľudí tvrdí, že v Piešťanoch sa nikam nedá ísť „normálne kúpať“. Eva ani hotelové bazény im nestačia a chceli by niečo poriadne. Ale čo je pre to „normálne kúpanie“ ? Je to tobogán, plážový bufet, kľudový či plavecký bazén? Čo by tu Piešťanci vlastne chceli? A čo ak existuje riešenie, ktoré by nás v záplave totožných akvaparkov preslávilo a pritom by splnilo účel?
Na historických snímkach Piešťan ma nedávno zaujal obrázok plávajúceho kúpaliska na ramene Váhu. Voda priamo z rieky vtekala pravdepodobne cez filtre do bazénov, prístupných z brehu lávkou. Kúpajúci sa mohli bezpečne čľapkať. Okolo bolo miesto na vylihovanie s netradičným výhľadom zo stredu riečneho koryta. Jednoduché a naplno využiteľné riešenie poskytovalo komfort kúpaliska aj bez samotnej stavby bazénov. Pripomeňme, že Váh nebol vtedy ešte nijak regulovaný a povodne hrozili stále. Asi preto bola konštrukcia vytvorená z ľahko obnoviteľného materiálu – dreva.
Tento zvláštny koncept využívaný u nás už pred viac ako 100 rokmi sa ako originálny mestotvorný prvok objavuje vo viacerých metropolách. Samozrejme so všetkými modernými službami, šatňami a barmi. Napríklad na Spréve v Berlíne je obdĺžnikový bazén s hĺbkou 2 metre jedným z najvyhľadávanejších miest pre trávenie voľného času. Spolu s pieskovou plážou je využívaný cez deň na slnenie a v noci sa mení na príjemný bar s premietacou plochou. Najnovšiu technológiu na prefiltrovanie vody sa snažia použiť aj v New Yorku, aktivisti tam chcú vybudovať plavecký bazén v tvare kríža priamo na East River. Rovnako v Prahe sa študenti architektúry vo viacerých projektoch pokúšali navrátiť Vltave zrušené mestské kúpele. Dokonca uvažovali nad premenou plávajúcich bazénov na klziská počas zimy. V riekach plávajú aj v Paríži, Kodani i Viedni. Vodné plochy, ako priestor s nevyčerpateľným potenciálom, by sme mali chápať ako príležitosť a výsadu.
Neinšpirovali by sme sa aj v Piešťanoch?