Slovenské osobnosti medicíny vo svete (39): 20. storočie

Mikuláš POPOVIČ
* 12. 8. 1941 Mukačevo (Ukrajina) – lekár
Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval a získal hodnosť MUDr v rokoch 1959-1965. Po skončení školy začal pracovať v Onkologickom ústave Slovenskej Akadémie vied v Bratislave pod vedením pro-fesora Viliama Thurzu Dr.Sc., kde sa stal odborníkom vo virológii a cytopatológii. Dizertačnú kandidátsku prácu vykonal pod odborným vedením profesora Jana Svobodu, DrSc. z Ústavu experimentálnej biológie, neskôr Ústav molekulárnej genetiky Československej akadémie vied.
Vedecký titul PhD získal v roku 1971. Neskôr v rokoch 1973-1974 pôsobil ako výskumný pracovník Švédskej spoločnosti pre výskum rakoviny a stal sa starším vedeckým pracovníkom a zároveň vedúcim oddelenia vírusovej karcinogenézy vo Výskumnom ústave onkologickom Slovenskej akadémie vied.
V rokoch 1980-1982 bol hosťujúcim vedeckým pracovníkom Národného onkologického ústavu, Národného ústavu zdravia v Bet-hesde v USA. Neskoršie bol hosťujúcim vedeckým pracovníkom v tom istom laboratóriu a ústave. V rokoch 1988-1989 zastával funkciu samostatného vedeckého pracovníka v Laboratóriu nádorovej bunkovej biológie Národného onkologického ústavu Národného ústavu zdravia v Bethesde a napokon v rokoch 1989-1990 bol profesorom a vedúcim Oddelenia virológie a imunológie vo Výskumnom ústave primátov, Štátnej univerzity v Novom Mexiku (USA).
V roku 1991 pracoval ako hosťujúci starší vedecký pracovník v nemeckom Centre pre výskum primátov v Gottigene, v 1992-93 bol konzultantom farmaceutickej spoločnosti Ajinomoto a starším vedeckým pracovníkom v Biotech Research Laboratory v Rockville, Maryland (USA). V rokoch 1993-1996 pôsobil ako hosťujúci vedecký pracovník v Centre Nádorovej biológie a Mikrobiológie Karolinska Institute v Stockholme vo Švédsku. V roku 1996 začal pracovať ako profesor a vedúci Laboratória vírusovej patogenézy, Ústavu humánnej virológie, University Maryland, v Baltimore, Maryland (USA). Od roku 1997 je profesorom na oddelení mikrobiológie a imunológie, Lekárskej fakulty Univerzity Maryland v Baltimore (USA).
Vedecká dráha profesora M. Popoviča úzko súvisí s vývojom oboru ľudskej retrovirológie. Použijúc krvné T bunky z novorodencov, vypracoval in vitro metódu na rutinnú izoláciu ľudského leukemického vírusu HTLV (human T-cell leukemia/lymphoma virus). Avšak jeho naj význačnej ším vedeckým príspevkom je súvislé šírenie cytopatického ľudského retro-vírusu HIV-1 v permanentných líniách CD4+ T buniek.
Je jedným z objaviteľov etiologického agens, ktorý spôsobuje syndróm akvirovanej imunodeficiencie AIDS, ako aj možností jeho detekcie v krvných vzorkách, čo z praktického hľadiska zabránilo šíreniu HIV-1 infekcie u ľudí krvou a krvnými produktmi. Neskôr sa venoval najmä problematike imunologických štúdií hlavných štrukturálnych proteínov HIV-1, ktoré dlhodobo pretrvávajú v germinálnych centrách lymfatických uzlín pacientov liečených vysoko aktívnymi protivírusovými preparátmi. Tieto proteíny, ako dlhodobo perzistujúce antigény, môžu v lymfatických uzlinách potenciálne vyvolávať zhubný rast lymfatického tkaniva. Okrem toho poznatky z imunitnej odpovede na tieto perzistujúce HIV-1 proteíny môžu byť využité pri vývoji vakcín proti AIDS.
Súčasný vedecký výskum zameriava prof. Popovič na štúdium perzistencie HIV-1 u pacientov liečených s antiretrovírusovými preparátmi (HAART, highly active antiretroviral therapy), najma na detekcia štrukturálnych proteínov a glykoproteínu HIV-1 v lymfatických uzlinách a prítomnosť špecifických protilátok v krvi liečených pacientov, ktorí sa pokladajú za HIV-1 negatívnych („vírus -free"). Liečení pacienti majú nedetekovateľnú virémiu pri testovaní štandardnými laboratórnymi metódami (RT-PCR). Vyššie uvedený výskum má nesmierny klinický význam, pretože ochorenie môže progradovať subklinicky, preto je potrebné vysokošpecializovanými technikami sledovať aj perzistenciu vírusu HIV.
Dôležitou súčasťou výskumu prof. Popoviča je charakterizácia kmeňových buniek v krvi človeka a ich citlivosť na vývoj infekcií s ľudskými vírusmi, s retrovírusmi (HTLV-1, 2) a EBV (Epstein-Barrovej vírus – DNA vírus). Novším smerom bádateľskej činnosti profesora Popoviča je aj snaha o charakterizáciu podielu mikrobiálnej a vírusovej infekcie na vývoj adenokarcinómu pľúc, ktorého výskyt je zaznamenaný u ľudí vo veku okolo 45 rokov.
Profesor Dr. Mikuláš Popovič je členom početných medzinárodných vedeckých inštitúcií – napríklad Americkej asociácie pre pokroky vo vede, členom Newyorskej akadémie vied, Americkej akadémie pre mikrobiológiu a ďalších. Je nositeľom početných vyznamenaní a ocenení, z ktorých niektoré uvádzame: v roku 1986 Oustanding Invention Award, Bio-Expo 86, Boston MA (USA), v roku 1992 za obdobie 1981-1990 patril medzi sto najviac citovaných vedeckých pracovníkov, v roku 1993 patril medzi 20 špičkových vedcov, ktorí publikovali svoje práce v časopise Cell, Nature, Science a v roku 1996 získal titul Doctor Honoris Causa. Jeho práce sú publikované v špičkových medicínskych a biologických časopisoch. Prof. Popovič patrí k výnimočne úspešným vedcom, ktorí majú vedúce postavenie pri objave pôvodcu choroby AIDS, jeho perzistencie v organizme, monitorovaniu liečby a potenciálnemu vývoju nádorových chorôb v dôsledku infekcie rôznymi mikrobiálnymi činiteľmi.