Piknikom v parku sa to len začína

Určite vám padne vhod prestávka pri dlhšom cestovaní. V upravenom anglickom parku si aspoň pretiahnete údy, na terase zámku si môžete dať kávičku, a ak si chcete vychutnať atmosféru sútoku riek Váh a Kysuca, požičajte si piknikový košík a pohodlne sa usaďte na deku.

Strážny hrad v močiari
Akokoľvek vám budú oči blúdiť po okolí, vždy sa zastavia na dominante areálu – Budatínskom zámku, ktorý vo svojich počiatkoch slúžil ako strážny hrad. Ak sedíte na lúke alebo sa prechádzate v parku, vedzte, že pred pár stovkami rokov tu bol riadny močiar, ktorý poslúžil ako najlepšia ochrana proti útočníkom.
Vtedajší hrad pozostával iba zo strážnej veže a hospodárskych budov. Svoju podobu začal výrazne meniť až začiatkom 16. storočia, keď boli jeho majiteľmi Suňogovci. K veži pristavali renesančné obytné objekty a hrad rozšírili o tzv. Dolný hrad. Táto časť hradu v polovici 18. storočia prešla barokovou úpravou na zámok. Pribudol tiež nový palác, kaplnka a hospodárska budova. Z barokových stavieb sa toho veľa nezachovalo a to, čo ostalo, sa v súčasnosti rekonštruuje. Vďaka tomu si zámok zachoval renesančný vzhľad.

Osud typický pre Slovensko
Aj keď hrad stojí na strategickom mieste, dobytý bol iba v roku 1684 Tököliho povstalcami a následne opravený. Následkami druhej rabovačky však trpíme dodnes. Tá prišla na konci druhej svetovej vojny, keď sa posledný majiteľ Gejza Čáki pred vojakmi ukryl v dome svojej kuchárky a zámok nechal napospas armáde a občanom, ktorí ho kompletne vyrabovali. Z pôvodného inventáru sa v zámku nachádzajú len dva ťažké dubové jedálenské stoly, drevený obklad a vyrezávaný strop v jedálni. Takto ale dopadli takmer všetky kaštiele, hrady a zámky na Slovensku.

Čákiovci vlastnili zámok od roku 1798 až do povojnovej konfiškácie. G. Čáki na ňom pred sto rokmi spravil posledné prestavby, keď nechal vybudovať nový palác, aby mal kde organizovať bály. Pôvodný barokovo-klasicistický museli po požiari zbúrať. Dnes slúži ako vstupná hala a výstavná sieň. Úprav sa dostalo aj iným miestnostiam, pribudli moderné vymoženosti ako elektrina, centrálne kúrenie, jedálenský výťah…
Gejza Čáki sa po vojne živil ako tlmočník a prekladateľ. Na svoj majetok sa však až do roku 1961 mohol len pozerať. Potom odišiel do Francúzska za svojou jedinou dcérou, kde aj zomrel. Dnes ho pripomína len veľká fotografia, na ktorej akoby usmievavý pán vítal turistov, a korešpondencia medzi ním a dcérou Natáliou.

Svetové poklady šikovných rúk
Ako sme už spomenuli, namiesto barokového paláca nechal G. Čáki vybudovať nový. Na jeho hornom poschodí sa dnes nachádza expozícia venovaná slovenským drotárom. Vďaka nej sa dozviete nielen veľa zaujímavostí z histórie, ale môžete si pozrieť aj viaceré predmety ako dôkaz povýšenia drotárstva na dizajnový umelecký štýl minulého storočia.