Aj Piešťany majú svoje tajné podzemie

Vo výkopoch plynárov, ktorí na „debiláku“ od februára vykonávajú rekonštrukcie sietí, sa na okrajoch vyhĺbených jám zjavili červenkasté tehly. Je to pravda! Piešťany majú svoje podzemie.
„Prezradím vám niečo, čo si nesiem ako spomienku z detstva. Spomínam si, keď robili na dnešnej Winterovej, vtedy Pavlovovej ulici, plynofikáciu, bolo to po druhej svetovej vojne, v miestach, kde býval Mliečny bar, oproti dnešnému Centrálu, plynári natrafili na tajnú chodbu. Bola murovaná, asi štyridsať, možno viac centimetrov široká, dalo sa ňou prejsť až niekde k nemocnici. Človek sa v nej pokojne postavil. Údajne mala viesť k nábrežiu Váhu a mali ju postaviť židia, ktorí v Piešťanoch žili, ako únikovú cestu. Bol som malý chlapec, ale presne si pamätám, kde na ňu plynári natrafili. Preto teraz, keď začali opäť otvárať zem, s napätím sledujem a čakám, či pri odkrývaní starého plynovodu chlapi, čo tam robia, nenatrafia aj na túto tajomnú chodbu. Je zvláštne, že nik okrem mňa si z mojich známych na tie katakomby nespomína,“ uviedol pred časom pre Piešťanský týždeň Peter Žúbor.
Piešťanec čakal najmä na odkrytie podzemia v časti oproti reštaurácii Centrál. A to sa stalo začiatkom marca. Nazeral do rýh, až objavil stopy po tehlovej stavbe.

„Existuje, dobre som si pamätal,“ tešil sa zo svojho objavu P. Žúbor. A už-už bol rozhodnutý hoci aj svojpomocne odkryť tajné podzemie Piešťan a zdokumentovať ho s čelovkou na hlave a kamerou. Ale okolnosti dostali iný spád. Zrazu sa našlo racionálne vysvetlenie čudesnej chodby, po ktorej by sa dalo ujsť podzemím až k Váhu.
Hovorí o nich riaditeľ Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Vladimír Krupa: „Pri súčasnej rekonštrukcii plynovodov na Winterovej ulici odkryli plynári výkopovými prácami na niektorých miestach pozostatky tehlovej kanalizácie z 19. storočia. Objavili sa rozličné povesti o existencii podzemných chodieb, ktoré znejú romanticky a veľmi zaujímavo, ale skutočnosť je oveľa prozaickejšia. Ide o kanalizačný systém z 19. storočia.“
V dňoch 8. apríla až 31. októbra 2005, teda počas druhej etapy rekonštrukcie pešej zóny, tu pracovníci Balneologického múzea uskutočňovali súbežne s výkopovými prácami archeologický dohľad a záchranný archeologický výskum. „Zistili sme pozostatky osídlenia a archeologické nálezy na rôznych miestach Winterovej ulice. Našli sme črepy keramiky zo stredoveku a novoveku,“ dodal riaditeľ.

Na Beethovenovej ulici neďaleko bočného traktu Kurhotela, teda bývalého riaditeľstva kúpeľov, piešťanskí historici objavili v hĺbke 110-150 centimetrov fragmenty ľudských kostí. Mohlo ísť o fragmenty zo zničených hrobov dnes už neexistujúceho cintorína. Ten sa rozprestieral okolo dnes tiež už neexistujúcej Kaplnky sv. Jána Nepomuckého. Nachádzala sa neďaleko Park Bodegy.
Výkopom ryhy pre vodovodné potrubie tu porušili aj staršiu kanalizáciu, ktorá viedla prirodzeným spádom juhovýchodne od budovy bývalého riaditeľstva kúpeľov smerom k hotelu Eden, kde ústila do Váhu. „Zistili sme, že steny, dno a klenba kanalizácie sú vybudované z tehál. Niektoré z nich mali označenie CFE – Comes (čiže gróf) František Erdödy. Ten bol majiteľom piešťanských kúpeľov v rokoch 1856-1906. Dno kanalizácie sa nachádzalo v hĺbke až 315 centimetrov od povrchu terénu a tvorili ho voľne položené tehly, aby bolo priepustné a tekuté odpady neprechádzali v plnom objeme kanálom. Steny a klenba boli vymurované,“ spresnil V. Krupa.

Z usadeného sedimentu z kanalizácie získali bádatelia drobné nálezy – fragment hlavice fajky, pohár z číreho skla, keramické črepy. „Na základe tehál so značkou aj drobných nálezov datujeme kanalizáciu do devätnásteho, respektíve druhej polovice 19. storočia,“ dodal riaditeľ múzea.
Ďalšie pozostatky pradávneho kanalizačného systému sa nachádzajú na Winterovej ulici v úseku od predajne suvenírov v budove bývalého Bezovca smerom k hotelu Eden. Tam ale kanalizáciu porušili a čiastočne zničili pri zemných prácach už v minulosti. „Z tejto časti sme nezískali žiadne drobné nálezy,“ poznamenal V. Krupa.
Ak teda pôjdete na vychádzku do centra mesta, opatrne sa nakloňte a pozorne hľadajte v hlinenej ryhe kúsočky červenej tehlovej chodby. Sú dôkazom dávnej histórie moderných Piešťan. Mesta, ktoré sa stalo už v 19. storočí svetovým kúpeľným unikátom. Veď ani niektoré parížske ulice v tom čase ešte nepoznali kanalizáciu. A taká maličká obec, akou Piešťany boli, ju už mala!