Tam, kde cisár František Jozef I. spoznal svoju milovanú Sissi

Nielen to je však obrovskou devízou tohto mesta na okraji Álp. Je aj východiskovým centrom pre výlety do ďalších okolitých, turisticky vyhľadávaných oblastí. My sme za pár dní pobytu v kúpeľnom mestečku stihli navštíviť dve miesta dokonca zahrnuté do svetového dedičstva UNESCO.
Rodné mesto Wolfganga Amadea Mozarta – Salzburg a rozprávkový Hallstatt čupiaci na svahoch Álp ohraničený vodami jazera Hallstater.

Bad Ischl: Osudové kúpele monarchie
Hoci cisár František Jozef I. vládol ríši Habsburgovcov z Viedne, osudovým miestom jeho života boli kúpele Bad Ischl. Od smrti jeho cisárskeho veličenstva uplynulo už viac ako sto rokov, ale duch starého monarchu podunajskej ríše sa v kúpeľnom mestečku i celom kraji vznáša dodnes.
V každom parku, v každej uličke, v každej cukrárni. A to už ani nehovoríme o jeho manželke Alžbete Bavorskej, charizmatickej Sissi, ktorá podľa dobových svedectiev tento kus Rakúska milovala.
Milovníci histórie z celého sveta, ktorí radi putujú po miestach, kde sa pretvárali dejiny, berú útokom predovšetkým legendárnu Kaiservillu v rozľahlom parku. Práve tu sa rozhodovalo o vojne a mieri, o živote a smrti miliónov vojakov.

Arcivojvoda František Karol a jeho manželka Žofia Bavorská žili roky v šťastnom, ale bezdetnom manželstve. Viedenský lekár Franz Wiler poradil arcivojvodkyni, aby skúsila liečenie v kúpeľoch Bad Ischl. Bola to rada hodná zlata. Po kúre porodila arcivojvodkyňa päť detí, preto Františka Jozefa i jeho mladších bratov volali soľní princovia. A to je ešte len začiatok osudového vzťahu medzi Františkom Jozefom I. a malým kúpeľným mestom.
Uprostred horúceho leta roku 1853 v Bad Ischli sa iba 23-ročný rakúsky imperátor zasnúbil so svojou pätnásťročnou sesternicou Alžbetou Bavorskou. Keby vtedy existovali bulvárne noviny dnešného typu, nepochybne by o tejto udalosti písali na titulných stranách ako o škandále storočia.
Pytač pricestoval s cisárskou suitou do kúpeľov s úmyslom požiadať o ruku Alžbetinu staršiu sestru Helenu Bavorskú. Lenže všetko dopadlo inak, ako si predstavovala cisárova autoritatívna matka Žofia, dcéra bavorského kráľa Maximiliána I. Mladučký cisár sa zahľadel do Sissi.

Keď sa pár snov v apríli 1854 zosobášil, arcivojvodkyňa Žofia venovala svojmu synovi a jeho manželke vilu, v ktorej sa mladomanželia zoznámili a zaľúbili. Práve tu na neveľkom stole podpísal 28. júla 1914 vyhlásenie vojny Srbsku, ktorá prerástla do prvej svetovej vojny a viedla k pádu rakúsko-uhorskej monarchie.
Salzburg: „Rím severu“
Po viac ako 1000 rokov bol Salzburg cirkevným štátom, v ktorom bola svetská a cirkevná moc spojená v role kniežatského arcibiskupa. Po Vatikáne bol Salzburg najvýznamnejšou cirkevnou metropolou. Aj to zavážilo, keď sa UNESCO rozhodovalo udeliť mestu titul svetového kultúrneho dedičstva. Barokové miestečka, malé uličky a pôsobivé množstvo kostolov a kláštorov svedčia o dedičstve kniežatských arcibiskupov v architektúre aj v umení a kultúre.
Srdcom starého mesta je stredoveká ulička Getreidegasse, kde sa narodil najslávnejší obyvateľ Salzburgu – W. A. Mozart. Tá dnes patrí k najkrajším a najviac navštevovaným nákupným pasážam na svete.

Symbolom a dominantnou stavbou týčiacou sa vysoko nad Salzburgom je 900 rokov stará pevnosť Hohensalzburg, ktorá je najväčším kompletne zachovaným hradom s opevnením v Európe a znakom Mozartovho mesta.
Hallstatt: Rozprávka na brehu jazera
Rakúsky Hallstatt sa stal ikonou celej krajiny a turisticky príťažlivým magnetom, ktorý dokáže prilákať ľudí aj z opačného konca sveta. Horné Rakúsko je zvlnené, plné pahorkov aj kopcov, ktoré prechádzajú do štítov. Tu, v okolí pohoria Dachstein, v kraji preslávenom ťažbou soli zvanom Salzkammergut, vyrástlo na okraji jazera mesto ako zo sna.

Hallstatt spolu s pohorím Dachstein a krajinnou a historickou kultúrnou oblasťou Inneres Sallzkammergut patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Ešte v 19. storočí sa do mestečka dalo dostať len horskou cestičkou prepletajúcou sa pomedzi pahorky alebo drevenou loďkou s prievozníkom. Dnes sem už vedú cesty, sú pripravené parkoviská, no, našťastie, v centre stále obmedzujú dopravu, a tak si môže potulky uličkami starého mesta človek vychutnať dosýta.
Takmer na hranici mestečka si každý všimne zaujímavý pahorok, ku ktorému vedie zubačková lanovka. Práve odtiaľ pochádza povesť mesta, kde sa sypala soľ. Soľné bane patria aj dnes k najväčším ťahákom regiónu a tá nad Hallstattom patrí k najznámejším a najzaujímavejším. V horách sa skrývajú kilometre vyhĺbených štôlní. Ani ten, kto sa rozhodne zostať v meste, nebude o príjemné miesta a zážitky ukrátený.

Toto mesto je však tiež európskou i svetovou mekkou archeológov. A to vďaka banskému úradníkovi Johannovi Georgovi Ramsauerovi, ktorý v roku 1846 objavil na kopci Salzberg nad obcou rozsiahle pole hrobov zo staršej doby železnej. Následne tu bola odhalená jedna z prvých kováčskych dielní, kde sa spracovávalo železo vôbec. Vďaka prekvitajúcemu obchodu a blahobytu sa tu v rozmedzí 700 až 400 rokov pred naším letopočtom rozvinula vyspelá kultúra pomenovaná podľa náleziska – halštatská.
Halštatská kultúra je hlavná archeologická kultúra halštatskej doby a bola rozšírená od východného Francúzska až po Balkán. Aj v našom regióne bolo odkrytých viacero hradísk, ktorých obyvatelia patrili k tejto kultúre. Najvýznamnejším je Molpír nad Smolenicami.