Slovenské osobnosti medicíny vo svete (33): 20. storočie
PIEŠŤANY – Seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktorí dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, pripravuje pre Piešťanský týždeň Prof. Jozef Rovenský. Aktuálne diely nájdete na internetovej stránke vždy v sobotu predpoludním. Dnešný diel je venovaný Alojzovi Macekovi a Ivanovi Englerovi
Alojz MACEK
*23. 5. 1923 Bratislava – lekár, chirurg a traumatológ
Narodil sa ako druhé zo siedmich detí Emílie Mihálovej-Mackovej a Alojza Macka. Pred koncom druhej svetovej vojny rodina emigrovala do Rakúska, neskoršie do Argentíny. V Argentíne žil Alojz Macek do roku 1966. V roku 1955 ukončil gymnázium so špecializáciou biológia. Štúdium medicíny ukončil na lekárskej fakulte univerzity v Buenos Aires v roku 1963.
Postgraduálne vzdelávanie v odbore ortopédia a traumatológia absolvoval vo vojenskej nemocnici CAMPO de Mayo v Buenos Aires pod vedením plukovníka dr. J.C. Luxarda. Ďalšie postgraduálne vzdelávanie absolvoval od 22. augusta 1966 do júla 1969 u prof. Dr. W. Ehalta v Štajerskom Hradci v Rakúsku. V rokoch 1969-1973 sa postupne špecializoval v odbore všeobecnej chirurgie a traumatológie v Aschffenburgu v Nemecku.
Diplom špecialistu v odbore všeobecná chirurgia a traumatológia získal v roku 1973. Usilovnosťou a vynikajúcou erudíciou sa napokon vypracoval na zástupcu oddelenia všeobecnej chirurgie a traumatológie v Mestskej nemocnici v Aschaffenburgu, kde pracoval v období rokov 1974-1997. Potom od začiatku roku 1998 až do mája pôsobil ako primár v Nemocnici sv. Ducha v Bingene nad Rýnom na oddelení všeobecnej chirurgie a traumatológie.
Výskumne sa venoval problematike fraktúr tibie (holennej kosti) a stal sa v nej významným odborníkom. Na témy v oblasti úrazovej chirurgie prednášal na
medzinárodných kongresoch v In-sbrucku, vo Viedni a v Bratislave.
Ivan ENGLER
* 13. 6. 1931 Trenčín – lekár – chirurg
Je významným rakúsko-slovenským chirurgom – traumatológom, zakladateľom terapie ionizovaným kyslíkom. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a roku 1955 promoval na MUDr. Do roku 1957 pracoval ako mikrobiológ, potom ako chirurg na Klinike detskej chirurgie a neurochirurgie Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave, kde sa stal roku 1963 ordinárom traumatológie.
V roku 1965 emigroval, pôsobil ako vedúci chirurg v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku a na Blízkom východe v rámci ozbrojených síl OSN, ktoré dostali roku 1988 kolektívnu Nobelovu cenu za mier. V roku 1980 vynašiel Terapiu ionizovaným kyslíkom (Ionized Oxygen Therapy – IO2Th/ Engler). V roku 2005 obhájil titul PhD. a v roku 2006 bol menovaný za profesora na Lekárskej fakulte Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Žije v Salzburgu.
Publikoval 10 monografií a 70 publikácií, pracoval na viacerých medzinárodných projektoch, výskumoch a pôsobil na vysokých školách. Pracoval ako vedúci chi-
rurg na Slovensku aj v zahraničí. Bol hlavným vedúcim chirurgom v poľnej nemocnici OSN na Cypre. Na základe predchádzajúcej literárnej tvorby (reportáže, romány) sa v roku 1997 stal čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.
