V airsofte sa víťazstvo neskrýva iba v hrubej sile a streľbe
Kultúra a spoločnosť
11. júla 2012, 10:15
Autor:Igor Paulech
PIEŠŤANY – Rastislav Michel, štyridsiatnik z Piešťan, prepadol pred niekoľkými rokmi koníčku, ktorý vychádza najmä z vojenských scenárov a simulácií – airsoftu. Spoločne asi s desiatkou ďalších Piešťancov sa pravidelne stretávajú a hrajú nielen podľa scenára, ale zabavia sa aj pri divokých prestrelkách. Sám však s úsmevom podotkol, že túto adrenalínovú zábavu mu najprv musela povoliť jeho manželka a rodina.
Ako dlho sa venujte airsoftu a ako ste sa k tomuto koníčku dostali?
Už je to viac ako tri roky. Začal som prostredníctvom môjho synovca, ktorý sa tomu už nevenuje. Hľadal som nejakého koníčka, ktorý by jednoducho súvisel s vojenstvom a airsoft mi k tomu ešte pridal aj pohybovú aktivitu. Po jednej akcii pri rozhovore so spolubojovníkmi sme sa rozprávali, prečo hrávajú airsoft. Ja som prehlásil, že som tu preto, lebo mi to žena dovolila. Každý sa smial, avšak pri neskorších rozhovoroch, sa museli viacerí k tomuto vyhláseniu pridať. Bez porozumenia najbližšieho okolia sa nezaobídete.
Čo sa deje na vašom stretnutí, ako sa začína a ako končí?
Naše stretnutie sa väčšinou začína na parkovisku pri Kauflande, odtiaľ sa ide na dohodnuté miesto akcie, kde sa ustrojíme, preberieme si ešte raz scenár hry a ide sa nato. Končí sa pri splnení daných podmienok a víťazstvom jednej alebo druhej strany, alebo si zopakujeme zopár jednoduchých scenárov, prípadne nacvičujeme ďalšie postupy. Potom sa ešte možno preberajú nedostatky, ktorým sa treba vyhnúť nabudúce pri hre alebo sa len spomínajú najlepšie momentky.
Piešťanci hrajú podľa vojenských scenárov, inokedy zažijú i divokú prestrelku.
Kde sa väčšinou odohrávajú vaše stretnutia?
V odľahlejších lesoch, starých opustených družstvách, prípadne továrňach a, samozrejme, po celom Slovensku.
Ako je to s opustenými budovami a nebezpečenstvom úrazu?
Nebezpečenstvo tu určite je, to je pri každom športe, a to hlavne adrenalínovom. Preto za seba nesie každý zodpovednosť. Treba byť opatrný, a to vždy. Napríklad keď sa pohybujete po treťom poschodí opustenej teplárne bez akéhokoľvek zábradlia a hlboko pod vami sú drôty, sklo a omietka a necítite takmer žiadny strach z pádu, iba si dávate pozor, aby ste zle nestúpili. Je to zvláštny pocit.
Pokračovanie rozhovoru nájdete v aktuálnom vydaní PT. Stiahnuť si ho môžete aj na webe Piešťanského týždňa v sekcii Noviny na stiahnutie.
