Slovenské osobnosti medicíny vo svete (31): 20. storočie
PIEŠŤANY – Seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktorí dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, pripravuje pre Piešťanský týždeň Prof. Jozef Rovenský. Aktuálne diely nájdete na internetovej stránke vždy v sobotu predpoludním. Dnešný diel je venovaný Jozefovi Jaksymu
Jozef JAKSY (JAKŠY)
* 17. 6. 1900 Partizánska Ľupča
+ 18. 6. 1991 New York (USA) – lekár, chirurg – urológ
Stredoškolské štúdium absolvoval vo Vrútkach, Ružomberku a v Banskej Štiavnici, kde maturoval v roku 1917. Študoval na Lekárskej fakulte v Budapešti, v Prahe a v Bratislave. Tu štúdium ukončil v roku 1923 a bol promovaný ako MUDr. Postupne sa v rokoch 1924-1925 stal operačným elévom – demonštrátorom na Chirurgickej klinike Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V rokoch 1926-1932 bol asistentom fakulty, a napokon sa v rokoch 1932-1938 stal súkromným docentom. Patril medzi osobných lekárov Andreja Hlinku. V roku 1942 bol bezplatným mimoriadnym profesorom chirurgickej urológie Slovenskej univerzity v Bratislave a v rokoch 1942-1949 riadnym profesorom chirurgickej urológie na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V rokoch 1940-1948 bol prednostom Urologickej kliniky Lekárskej fakulty a v rokoch 1946-1947 zároveň aj členom hospodárskej komisie Slovenskej univerzity.
Publikoval v odbornom časopise Slovenský lekár (roč. III, č. 3) – článok o význame minerálnych vôd v liečení urologických chorôb. V ďalších prácach, ktoré boli publikované v Bratislavských lekárskych listoch (roč. VII-XI), sa zaoberal problematikou hnisavých zápalov obličiek. Venoval sa aj metabolizmu chorých s nádorovými chorobami, a napokon funkčnej diagnostike obličiek pri hypertrofii prostaty. Známa je jeho práca o vzácnych roztrhnutiach (ruptúrach) močovodu, ale aj experimentálne práce o atrofii obličiek pri podviazaní močovodu.
Profesor Jakšy aktívne vystupoval na domácich podujatiach najmä Spolku česko-slovenských lekárov v Bratislave a na všeslovanských lekárskych zjazdoch v Prahe v roku 1928 a v Splite v roku 1930. V roku 1948 emigroval do USA a tu pracoval v súkromnej urologickej ambulancii, a zároveň takmer 35 rokov prednášal na jednej z lekárskych fakúlt v New Yorku. Vo svojich 80-tich rokoch odišiel do penzie.
Profesor Jakšy bol vynikajúcim klinickým urológom a veľmi dobrým operatérom, ako aj pedagógom. K jeho ľudským stránkam patrí aj skutočnosť, že nezištne pomáhal rasovo prenasledovaným počas druhej svetovej vojny. Dostal ocenenie Spravodlivý medzi národmi, ale zomrel krátkom pred jeho udelením. V prípade Jozefa Jakšyho ide o výnimočného lekára, humanistu a skromného človeka.
