Blog Jaroslava Poturnaja: Koncert pre všímavých

Koncert začínala kapela The Plastik People of the Univerze. Nasledovalo udeľovanie cien Aliancie Fair play a Via iuris – Biela vrana. Je to ocenenie vzácnych ľudí, ktorí menia spoločnosť k lepšiemu napriek tomu, že sa vystavujú problémom, nepohode či tlaku.
V roku 2008 cenu získali Pezinčania bojujúci proti skládke odpadu a sudca Alexander Mojš. Napriek tomu, že spor vyhrali, na skládku sa veselo vyváža ďalej. Ale stále sa nevzdávajú. Tento rok cenu Biela vrana dostali sudcovia, ktorí poukázali na nespravodlivosť vo vlastných radoch. Cenu si prebrala sudkyňa Jana Dubovcová. Ďalší ocenení boli ochranári prírody aj obhajca Hedvigy Malinovej i doktor, ktorý dosvedčil, že bola skutočne zranená po napadnutí. Je to smutné, že u nás sa človek dovolá pravdy len ťažko alebo aj nedovolá. Veselšie bolo nasledujúce vystúpenie skupiny Karpatské chrbáty.
Líder Braňo Jobus vynikajúco spojil jeho skupinu s mladým zoskupením hudobníkov Art Music Orchestra. Spojil vážnu orchestrálnu hudbu s výbušnou rockovou hudbou a umocnil to svojím bravúrnym spevom. Bol to skrátka mimoriadny výkon, ktorý bolo radosť počúvať a ešte väčšia pozerať. Braňo túto scénu aj moderoval. Mimochodom scén bolo až 5.
Nasledovala iná šálka kávy – Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala. Vážna hudba v plnej paráde. Obrovský potlesk. Po skvelom orchestri nasledovalo spustenie projektu nadácie Pontis-Dobrá krajina na podporu k bezbariérovým inštitúciám a zariadeniam priateľským k deťom.
Potom som sa presunul na inú scénu, kde mal byť literárny klub so spisovateľmi, menovite Vlado Janček, Peter Šulej a Laco Kerata. Ako moderátor bol ohlásený sám veľký Koloman Kertész Bagala. Bagala patrí totiž jedným z mála vydavateľov, ktorí vydávajú knižky mladých začínajúcich slovenských autorov. No, najviac som sa tešil na Laca Keratu. V ten deň som si kúpil jeho tri knihy a dúfal som, že mi ich osobne podpíše a na niečo sa ho aj spýtam. Práve ten však neprišiel, ospravedlnil sa pre chorobu.
Na moje prekvapenie okrem hlavných besedujúcich v obecenstve sme boli len traja. Ja – v podstate Piešťanec, jeden Blavák a dievčina z Popradu. Výsledkom bola neformálna beseda ale pre mňa aj tak mala význam. Bol to názorný príklad, aký asi je záujem o slovenské knižky a ich autorov. Ako bonus som od mladého spisovateľa Vlada Jančeka dostal jeho knižku aj s podpisom a venovaním. Svoj podpis tam pridal aj K.K. Bagala – on tú knižku totiž vydal. Bolo to celkom príjemné posedenie v rodinnej atmosfére. Zoznámil som sa s milými ľuďmi.
Na záver som ešte stihol zahlásenie: „Nech to Para tlačí!“ Takto vtipne uvádzal Braňo Jobus hudobnú skupinu Paru. Tá to skutočne dotlačila až do víťazného konca. Na záver si Braňo s nimi zaspieval známy hit – Všade dobre, najlepšie doma, stred sveta je vo Vrbovom. Krátky prídavok Pary a mohli sme skonštatovať, že sa skončil jeden pekný večer v príjemnej spoločnosti dobrých ľudí. Myslím si, že nežnú revolúciu som oslávil dôstojne. O tretej ráno som už spal doma vo Vrbovom spánkom spravodlivých. V PKO bol omnoho bohatší program ako som opísal, ale všetko sa stíhať nedalo.