Slovenské osobnosti medicíny vo svete: 20. storočie (13)

Otto KUCHEL
* 22. 6. 1924 Spišská Stará Ves – lekár
Lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe ukončil úspešne v roku 1945. V rámci povinnej vojenskej služby pracoval na rádiologickom oddelení v Nemocnici na Červenom moste v Bratislave až do roku 1952. Medzi rokmi 1952 a 1955 bol na III. internej klinike Karlovej univerzity v Prahe klinickým ašpirantom pod vedením akademika Charváta. Toto obdobie ukončil roku 1956 obhajobou hodnosti kandidáta vied. Ministerstvo školstva ho pridelilo na vtedy začínajúcu lekársku fakultu v Košiciach.
V roku 1957 sa dostal pracovať do Laboratória pre endokrinológiu a metabolizmus pri III. internej klinike KU v Prahe. Jeho úspešná činnosť prispela k jeho menovaniu prodekanom pre výskum pražskej lekárskej fakulty, ktorým bol v rokoch 1964-1967. V roku 1966 získal ročný študijný pobyt v USA. Jeho kvality ako lekára boli neskôr ocenené vo funkcii konzultanta Štátneho sanatória v Moskve. Najprv v januári 1967 pri nemoci Juraja Andropova, vtedy šéfa KGB, ale aj iných príležitostiach. Jeho mimoriadne jazykové schopnosti, keďže komunikoval v siedmich jazykoch, mu umožnili prednášať výsledky svojej práce v celej východnej Európe, ale aj inde.
Po augustových udalostiach v roku 1968 odišiel do Viedne, kde nečakal dlho, pretože sa mu dostalo niekoľko pozvaní na prestížne univerzitné pozície. Prijal pozvanie na francúzsku univerzitu v Montreale v Kanade. Odtiaľ udržiaval vedecké a organizačné kontakty s významnými americkými inštitúciami (bol konzultantom NASA pre prevenciu orthostatického stresu pri pristávaní na zemi). Výskumné príspevky O. Kuchela sú tak mnohostranné, že je ich ťažko zhrnúť.
Neurohormonálny vzťah sprostredkovaný autonómnym nervovým systémom objasnil v jeho klinických a experimentálnych štúdiách niekoľko predtým neznámych sprostredkovateľov. Okrem týchto výskumných príspevkov mal Otto Kuchel veľkú účasť na vyškolení nových výskumných kádrov v oblasti hypertenzie a kardiovaskulárnych chorôb.

Svoje výskumné príspevky zhrnul v skoro 500 originálnych publikáciách a niekoľkých monografiách v mnohých jazykoch. Jeho diela boli poctené mnohými cenami a hodnosťami v rôznych krajinách. V Kanade dostal najvyššie štátne vyznamenanie „Order national“.

Vlastimil KOZOŇ

* 28. 8. 1961 Trnava
Študoval na Univerzite Komenského v Bratislave, odbor pedagogika a starostlivosť o chorých. Štúdium ukončil v roku 1987. V rokoch 1992-1993 pokračoval v štúdiu na Viedenskej univerzite a v rokoch 2000-2002 na Univerzite Komenského v Bratislave a Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. V rokoch 1980-1982 pracoval ako stredný zdravotnícky pracovník na chirurgickom oddelení nemocnice s poliklinikou na Bezručovej ulici v Bratislave, v rokoch 1991-2008 pôsobil vo Všeobecnej nemocnici Univerzitnej kliniky vo Viedni. Zároveň učil na Ošetrovateľskej škole vo Viedni a Hollabrunne. Bol spolupracovníkom Oddelenia ošetrovateľského výskumu Ústavu pre výskum ošetrovateľstva a zdravotníckeho systému Lineckej univerzity.
Od roku 2006 je hosťujúcim docentom v odbore ošetrovateľstva na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 1993 je členom redakčnej rady časopisu Revue profesionálnej sestry, v roku 1995 sa stal zakladajúcim členom Rakúskej spoločnosti pre zdravovedy a verejné zdravotníctvo. Od roku 1998 je členom predstavenstva „Kuratória k založeniu a podpore rakúskeho Ústavu pre výskum ošetrovateľstva a zdravotníckeho systému“, od roku 1999 je tiež členom vedeckej rady Spoločnosti pre menežment rán (WFI-Wund Management) Fulda v Nemecku, členom redačnej rady Rakúskeho ošetrovateľského časopisu (Österreichische Pflegezeitschrift) a v roku 2002 bol medzi zakladajúcimi členmi Rakúskej ošetrovateľskej konferencie (Österreichische Pflegekonferenz) v Salzburgu.

Jeho publikačná činnosť je rozsiahla – publikácie v odbore Ošetrovateľstvo (114), knihy (15), príspevky (56 – časopisecké články 38 a knižné príspevky 18) a publikácie v odbore pedagogika (15).