Časť druhá – Svedectvo z kroniky mesta
PIEŠŤANY – Udalosti nežnej revolúcie a porevolučné zmeny zaznamenal spolu s ďalšími udalosťami do mestskej kroniky stredoškolský učiteľ Alexander Murín.
Kronika je uložená v archíve mesta. Piešťanský týždeň v ďalšej časti príbehov Dvadsať rokov po nežnej… prináša unikátne svedectvo doby.
Začala to Praha
Čo sa udialo v dňoch od 17. novembra? Hlavné udalosti prebiehali v Prahe. Revolúcia sa začala veľkou manifestáciou pri príležitosti Dňa študentstva. Stranícki a štátni predstavitelia totalitného systému vyslali proti manifestujúcim ozbrojené zložky Ministerstva vnútra ČSSR (tzv. červené barety) a Zbor národnej bezpečnosti. Došlo k ich zásahu a niekoľko desiatok ľudí zbili.
V nasledujúcich dňoch mali udalosti rýchly priebeh. Tvrdý zásah pobúril občanov štátu. Konali sa veľké protestné zhromaždenia najmä v Prahe pod vedením Občianskeho fóra a v Bratislave pod vedením Verejnosti proti násiliu. Na Slovensku boli vodcami Ján Budaj a Milan Kňažko. V priebehu niekoľkých dní ovládli masovokomunikačné prostriedky.
Nástup Havla
Ústredný výbor Komunistickej strany Československa sa už nespamätal, väčšina občanov vystúpila proti vedúcej úlohe KSČ v našej spoločnosti, čo sa behom niekoľkých dní stalo aj ústavne. Zrušili 4. článok Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe KSČ. Do čela politického života nastúpili nové osobnosti. V Čechách to bol Václav Havel, Jiří Dienstbier a ďalší, na Slovensku Alexander Dubček, Milan Kňažko, Ján Budaj. Je treba vyzdvihnúť veľkú kultúrnu a humanitnú úroveň ľudí v Československu.
Piešťany a štrajk
Občania a mládež nášho mesta od prvých dní revolúcie vyvíjali aktivitu, sledovali a podporovali akcie v Prahe a v Bratislave. Aj v Piešťanoch bola najrevolučnejšia Verejnosť proti násiliu. Na 27. 11. 1989 bol v Československu vyhlásený dvojhodinový generálny štrajk, ktorý sa uskutočnil aj v piešťanských závodoch, podnikoch, organizáciách a školách. Aj napriek prekážkam a obmedzeniu zo strany vedenia viacerých podnikov a závodov sa uskutočnil v ten deň popoludní v Piešťanoch veľký míting na Námestí dukelských hrdinov (dnešné Námestie slobody) na vyjadrenie podpory generálnemu štrajku.
V Piešťanoch sa na príprave a organizovaní mítingu najviac podieľali mestské kultúrne stredisko, študenti a mládež v Junior centre na Malej scéne Ivana Krasku. Na námestie prišlo spontánne približne päť až šesťtisíc ľudí s trikolórami na kabátoch, s transparentmi a štátnymi vlajkami. Symbolickým sa stal pozdrav – zdvihnutá ruka s dvomi prstami v tvare V. Rečníckym priestorom bol podstavec fontány na námestí.
Vystúpenia rečníkov vyjadrovali ich postoj, radosť zo začínajúcej slobody a odhodlanie bojovať až do konečného víťazstva, ich slová boli sprevádzané súhlasným potleskom a skandovaním. Populárne sa stalo: „To je ono!" Míting trval asi dve hodiny, vyznačoval sa súdržnosťou a spontánnou radosťou.
Vystúpil aj Herman
Mítingy pokračovali aj v nasledujúcich dňoch. Demokraticky bolo umožnené prehovoriť aj čelným predstaviteľom totalitného systému v Piešťanoch – predsedovi MsNV Viliamovi Hermanovi a predsedovi Mestského výboru KSS – Rudolfovi Hodulovi.
Aj keď sa snažili prítomných presvedčiť o tom, čo všetko doterajší totalitný systém vykonal pre výstavbu mesta a pre občanov, nepresvedčili občanov, ktorí skandovaním a piskotom prejavovali svoj nesúhlas. Mítingy prebehli bez vážnejších rušivých javov.
Pokračovanie nabudúce. Pozrite si zábery spred 20-tich rokov.