Druhý domov Ivana Mauera – ľadová plocha
PIEŠŤANY – Sympatický, už vyše osemdesiatročný pán si v našom meste užil kúpeľný pobyt so svojou ženou Martou, ktorá, ako rád hovorí, je jeho anjelom strážnym.
Niet sa čomu čudovať, životom kráčajú spoločne už päťdesiatsedem rokov. Reč je o bývalom krasokorčuliarovi, športovcovi a vedcovi v jednej osobe Ivanovi Mauerovi.
Kedy ste zistili, že krasokorčuľovanie je pre vás to pravé. Kto vás vlastne priviedol ku krasokorčuľovaniu?
Najskôr to bolo len detské korčuľovanie. Keďže som býval pri klzisku, mal som blízko ľadovú plochu. Alebo som sa korčuľoval na Turci. V mladosti som dobre behal a skákal, tak to išlo pomerne rýchlo.
Boli sme traja kamaráti a v Martine sme sa venovali spoločne krasokorčuľovaniu. Neskôr som začal chodiť na priemyselnú školu do Bratislavy, kde v tom čase otvorili prvý zimný štadión. A krasokorčuľovaniu som úplne prepadol.
Súťažili ste a tancovali v kategórii muži. Neuvažovali ste o tancovaní v páre?
Nie, nikdy. So ženou si zatancujem radšej tango. A s mojou ženou som už 57 rokov. Mám ju rád tak isto ako v prvý deň, keď som ju stretol. Pravdepodobne bez nej by som bez nej nebol dosiahol taký úspech.
Okrem toho som v páre nechcel tancovať, lebo som bol príliš lenivý nato, aby som držal partnerku.
Aké ste mali ďalšie záľuby okrem krasokorčuľovania?
Hrával som futbal. Veľa som lyžoval. A venoval som sa aj tenisu. Bol som dokonca pätnásty v rebríčku na Slovensku.
Ako ste sa dostali k trénerstvu? Bol to pre vás logický krok po skončení aktívnej športovej kariéry?
Krasokorčuľovanie mi išlo akosi samé, najskôr som bol majster nováčik, neskôr juniorský majster a dvanásťkrát seniorský majster Slovenska. Dvakrát som vyhral Majstrovstvá Československa. Musel som sa niekam posunúť. Tak som začal trénovať.
Mali ste svojho najobľúbenejšieho žiaka alebo žiačku?
Trénoval som veľa známych krasokorčuliarov v Československu, v Nemecku aj v severnej Európe. Spolu ich bolo vyše sto, tých čo boli v „prvej lige“. Karol Divín bol ale ten, čo ma „naštartoval“.
Ako by mal podľa vás vyzerať úspešný krasokorčuliar?
Je toho naozaj veľa. Krasokorčuliar by mal by byť okolo 172 cm vysoký, ženy by mali mať priemernú výšku 164 cm. Mali by vedieť zotrvať čo najdlhšie vo vzduchu po odraze na skok. Dôležitá je napríklad aj dĺžka svalových vlákien a rýchlosť prenosu nervových impulzov do svalov. Sú to takzvané antropomotorické a antropometrické vlastnosti.
Dozvedeli sme sa však o vás, že ste bojovali v SNP? Aké sú Vaše spomienky na túto udalosť?
Nebol to vôbec úžasný zážitok. Skôr naopak. Účasť bola povinná. Naverbovali všetkých chlapov a chlapcov z Martina. Mal som len devätnásť rokov a dali mi do ruky pušku. Dovtedy som v ruke držal len „gumipušku“. Stále som dúfal, že nebudem musieť strieľať. Ani som nemusel. Našťastie.
Ivan Mauer, ocenený najvyššími vyznamenaniami za vedecký výskum doma a v zahraničí, sa venoval na krasokorčuliarskym predpokladom – genetickým a fyziologickým. Skúmal uhol odrazu pri skokoch, dráhu svetla a tieňa a zotrvanie pretekárov vo vzduchu. Vedel určiť, kto sa môže stať slávnym a kto nie. Wittovú poznal už ako malé dieťa a Sabovčíka trénovali jeho žiaci.
Jeho rukami prešlo v Československu vyše sedemdesiat „super korčuliarov“ a ďalší v Škandinávii a Nemecku. Medzi nimi aj najznámejší žiak, medailista z olympiády 1960 – Karol Divín.
