Blog Kamila Fana: Mal som ísť…
Niekedy si pripadám ako Harry Potter – v tomto mediálne zmenšenom svete. Keď som pred pár rokmi šiel pracovať do Nórska, myslel som si, že keď sa vrátim, bude zo mňa hrdina a všetci sa zo mňa pos..ú.
Nikto sa nepos..l. Niektorí sa mi smiali a hneď sa ma vševediaco pýtali, že čo som s tými líškami robil počas dlhých polárnych nocí. Nuž Slovák je len Slovák a ten sa nikdy neodpúta od vlastného prirodzenia a ani len netuší, že taká polárna líška v noci spí.
Najkomickejší bol návrat do zamestnania, a na otázky zákazníkov: „Kde ste boli tak dlho, vo svete?“, som odpovedal: „Bol som za polárnym kruhom kŕmiť polárne líšky.“ Všetky babky odvtedy na mňa zazerajú a doteraz nevedia, či som si z nich strieľal alebo nie.
Bol som, videl som a mrzol som. Mal som možnosť ísť o rok opäť, ale nechcelo sa mi do tej zimy. Tak som to skúsil aspoň cez peniaze a zapýtal som trojnásobok pôvodného zárobku s tým, že ak odídem do Nórska, stratím dobré zamestnanie.
Tommy mi odvtedy nezavolal a líšky sa museli zmieriť s tým, že ma už nikdy neuvidia. Potom som ešte nejaký čas stretával bývalých kamarátov, ktorí ma častovali otázkami druhu: “Ako bolo na rybárskej lodi alebo ako bolo na ropnej plošine?“
Bolo vidno, že Slováci, čo sa týka vedomostí o nórskom pracovnom trhu nezaháľajú. Za nejaký čas ich tam už bolo asi toľko ako Poliakov, ak nie viac. Doba sa pohla a ja (už ako Európan) v poslednom čase stretávam, a ako-tak aj komunikujem s ľuďmi z rôznych krajín.
Páči sa im tu a najradšej u nás pijú, dokonca aj Japonci. Všetci sú strašne milí a všetci ma pozývajú k nim domov. Tak napríklad minulý rok som mal ísť do Japonska a do Ameriky, tento rok do Anglicka, do Španielska a do Portugalska….
