Blog Martina Urminského: Bobo žije!

Cyklicky sa tu šíria fámy. Človek sa nestíha smiať na tých blbostiach. Nedávno som sa okrem iného dozvedel, že som gambler. Automaty neznášam, nešportkujem, stávkovú kanceláriu som naposledy navštívil pred pätnástimi rokmi. Dostal som vtedy zdarma knihu o športe, pretože sa mi nepodarilo uhádnuť ani jeden z pätnástich zápasov. Karty tiež nehrám, hoci mariáš by som si zahral rád. Na futbale tiež neriskujem. Keď sa totiž rozbehnem,  ťažko sa mi brzdí. Ale v očiach klebetných Piešťancov gambler som a gambler budem, automaty kŕmiť budem.
Veľa dievčat v Piešťanoch vraj robí eskort. Nepoznám síce ani jednu, ale hovorí sa to o každej druhej. Ja asi poznám každú prvú. Alebo sa im darí. Makajú tak tajne, že o tom nevie ani KGB. Iné zasa šlapú v Taliansku, alebo v Rakúsku. Niektoré kapustu a niektoré robia šľapky v tajnej čínskej továrni. Reálne poznám len dve. No čo!? Keď na to majú a nevedia si zarobiť inak,  je to ich vec. A v Piešťanoch nech sa tvária hoci aj ako podnikateľky s nehnuteľnosťami. Veď koniec koncov niekedy s nehnuteľnosťami robia.
Občas ma však nejaká fáma prekvapí. Cestou do zahraničnej metropoly ma zastihla prekvapivá smrť spolužiaka. Mrzelo ma to, lebo ani na stretávke po 20-tich rokoch nebol. Hoci vtedy mal byť ešte živý. Bol to pohodový človek, ľudský, nápomocný, športovec. Informácia však nebola potvrdená. Kamarátka sa pýtala priateľky a tá zasa mňa. Mal som potvrdiť jeho smrť. Bolo to ťažké. Mal som zavolať Bobovi a spýtať sa ho, či zomrel a kedy má pohreb!? Zavolal som radšej ďalšiemu kamarátovi, ktorý je s ním v každodennom kontakte. O jeho „smrti“  vedel aj on. Nebol som jediný, kto sa ho na to pýtal. Podobné otázky som dostával aj ja ešte zopár dní. Preto všetkým, ktorí ešte nevedia. Bobo nezomrel! BOBO ŽIJE!!! A je v poriadku. Ale Elvis už bohužiaľ nie…aj keď mnohí piešťanci šíra fámy, že aj on stále žije…