Blog Slávky Novákovej: Kuťo

Po  ceste som sa zastavila u kamošky Janky v sekáči. Prišla tam jedna zákazníčka, ktorej trčali z tašky tri hlavičky krásnych šteniatok.
Porozprávala nám, že krížená labradorka jej priateľa vrhla na svet sedem šteniatok. Tatino je údajne susedovie americký staford, ktorý, keď to naňho došlo, prebúral plot, aby sa dostal k vyvolenej svojho srdca, čiže kríženej labradorke a výsledok sa dostavil v podobe siedmich šteniatok.
Takže pokračujem – došla som domov s Kuťom, psím šteniatkom. Je strašne pekný, hravý, prítulný.

Máme ho dva týždne. Zo začiatku šteniatkovsky kňučal, ale za dva týždne sa otrkal, a začal brechať.
Holt, gény sa nezaprú,  už aj vrčí z krabice , lebo staford je vlastne pitbul, ako ma poučil synov spolužiak, ktorý sa v psoch vyzná. Verím, že náš Kuťo bude mať viac génov po mamine labradorke.
Minule sa ma suseda prísne spýtala: „Bolo Ti treba toho psa???“ A ja som jej odsekla: „Bolo.“
Zo slušnosti a úcty k starším som dokončila odpoveď len v duchu :“Keď vaše vnúčatká neartikulovane vykrikujú o tri štvrte na deväť večer, kráčajúc po schodoch so svojimi nevšímavými rodičmi, môj pes môže občas zaštekať za dverami.
Aj tak ho brzdím, aby neskákal na ľudí a deti, na rozdiel od vás, ktorí deti neučíte, že za dverami sú ľudia, ktorí chcú spať.“ Ale dosť ohovárania.
Kuťo je zlatý, len ráno vrčí v krabici. Minule som bola s ním na prechádzke.
Bol už večer. Kuťo behal, behal, skákal, až nakoniec mi pred očami padol do jamy na káblovú televíziu. Keď som dobehla k jame, nevidela som ho, lebo bola tma.
Kuťo namiesto kňučania z jamy vrčal, čo ma zarazilo. Zavolala som syna, nech mi ho vytiahne. Šťastlivo sme ho vytiahli, a verím ,že už sa to nestane.
Čo sa týka hygienických návykov, rozložila som po dome noviny, ale pes to ignoruje.
Ráno, ako aj po návrate domov, sú po byte mláčky a smrdlavé kôpky, čo ma privádza do zúfalstva. Inak je všetko v pohode. Začali sme na seba vrčať a štekať.
Niekedy chodíme aj štvornožky po byte.
Život je zmena. Dovidenia a : haf, haf, haf….