Piešťanskí jachtári brázdia aj moria a oceány

Piešťanskí jachtári sa cez víkend stretli na Lodenici, aby oslávili polstoročie od vzniku ich klubu. Približne 150 hostí si zaspomínalo na úplné začiatky fungovania klubu v Piešťanoch. Hovorilo sa napríklad o  pretekoch v Piešťanoch, na ktorých sa zúčastnili aj zahraniční hostia, ale spomínalo sa aj na samotnú výstavbu Lodenice.
Začínali na Váhu
Vzniku jachtárskeho klubu pomohlo v roku 1959 dokončenie vodného diela, ktoré dostalo neskôr názov Sĺ-ňava. Vodná plocha s rozlohou 530 hektárov bola dostatočným „ihriskom" pre všetkých milovníkov vodných športov. Prvým piešťanským jach-tárom bol ešte pred vznikom spomínaného vodného diela Anton Zachar. V roku 1956 na svoj drevený kajak namontoval plachty, a takto potom brázdil na vlnách Váhu.

Ďalší pokrok prišiel o čosi neskôr. Z iniciatívy vtedajšieho šéfa Okresného stavebného podniku v Piešťanoch Juraja Noska zakúpil podnik pre svojich zamestnancov plachetnicu FIN a štyri pramice. Aj vďaka nim sa začala písať história piešťanského jachtingu. Medzi jeho priekopníkov patrili okrem Antona Zachara a Juraja Noska aj Štefan Koš-tial, Libor Gardoň, Jaroslav Vavro, Anton Orviský a ďalší. Svoju prvú základňu mali jachtári na ľavom brehu Váhu pod Krajinským mostom. Odtiaľ podnikali propagačné jazdy po Váhu. Až po dobudovaní jazera sa jachtári presťahovali do jeho zátoky.

Milan Čulen prišiel do klubu o pár rokov neskôr a od roku 1964 bol predsedom jachtárskeho oddielu a neskôr i Telovýchovnej jednoty Sĺňava Piešťany. Súťažne jazdil spolu s Liborom Strechayom lodnú triedu Lietajúci Holanďan. „Vybudovaním vodného diela Sĺňava sa vytvorili vhodné podmienky na lodné športy. Chýbala však lodenica. Zásluhou známeho športového lekára Gabriela Horvátha, Karola Urbana z TJ Slovan kúpele sa podarilo zohnať z rôznych zdrojov potrebné finančné prostriedky na výstavbu modernej lodenice. Autorom projektu patrí vďaka za to, že pri jej navrhovaní nezabudli ani na prístav pre budúce športové vyžitie," pochválil projektantov Milan Čulen.
„Vďaka pochopeniu vtedajšieho vedenia Slovana kúpele na čele s G. Horváthom a K. Urbanom sme sa stali členmi tejto TJ. Prvou našou lodenicou bola maringotka. V nej sme skladovali potrebné lodné príslušenstvo, no slúžila nám aj ako šatňa a klubovňa. Maringotka bola vlastne lodenicou na kolesách, no aj tak jej presťahovanie do zátoky v južnej časti mesta nebolo jednoduché. Počas transportu sa totiž na maringotke zlomilo koleso.
Napokon však všetko dobre dopadlo. Po presťahovaní maringotku podmuro-vali, aby nemusela stáť na kolesách, potom opravili strechu, celú natreli a namaľovali aj okná, takže vyzerala ako víkendový domček. Boli to síce veľmi skromné podmienky, no medzi jachtármi vládla žičlivá priateľská atmosféra," dodáva M. Čulen.
Jachtárkou bola aj Moravcová
V roku 1967 sa v Piešťanoch dočkali novej lodenice, ktorej hlavným architektom bol bývalý športovec Štefan Máčai z bratislavského Stavoprojektu. Areál dal 13. mája slávnostne do užívania prerezaním jachtárskeho lana vreckovým nožíkom vtedajší predseda SÚV ČSZTV Ján Šedivý. Práve nová lodenica bola dlhé roky domovom ďalšieho jachtára, Ľubomíra Noska, ktorý sa tomuto športu venuje dodnes.
Na doterajšie roky v klube spomína takto: „Jachtingu som sa začal venovať už ako deväťročný a zostal som mu verný dodnes. Bývali sme priamo na lodenici, preto som sa vlastne ani nemohol venovať inému športu. Pamätám si však, že s jachtingom u nás začínala aj Martina Moravcová, no potom dala prednosť plávaniu. V areáli lodenice bola aj stolárska dielňa, v ktorej sa stavali lode triedy Európa a Optimist. Náš lodný park neskôr obohatili lode tried Jola 22, Pirát a Čajka. Viacerí členovia klubu sa začali venovať aj windsurfingu. Jeho prvým propagátorom bol Libor Gardoň. Keďže vtedy výjazdy za teplom neexistovali, oblečený do potápačského neoprénu surfoval i v decembri."
Mládež prioritou
V súčasnosti stojí na čele klubu Miloslav Psalman. Oboznámil nás so súčasnou koncepciou klubu i úspechmi. „Každoročne sme štartovali nielen na domácich pretekoch, ale aj v zahraničí, najmä v Čechách, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Taliansku a Chorvátsku," hovorí M. Psalman. „Naším cieľom je hlavne napredovanie mládežníckeho jachtingu. Preto sme sa zamerali na jednoposádkovú triedu Optimist, v ktorej súťažia deti od deväť do 15 rokov.
V tejto triede máme 14 lodí, čím sa nemôže pochváliť žiaden klub na Slovensku. Okrem tejto lodnej triedy sa zúčastňujeme aj na súťažiach v triede 420 a olympijskej triede 470. Počas existencie klubu sme získali celý rad medailí z majstrovstiev Slovenska, ba vyrástlo u nás aj niekoľko reprezentantov (Matej Kollárik, Lucia Toráková, Dušan Matuška). Vymenovať všetkých medailistov sa jednoducho nedá. Treba však spomenúť, že naši jachtári štartovali aj na majstrovstvách sveta a Európy.
V juniorskej kategórii bol najúspešnejší Fedor Kubeš v triede Cadet. V nej boli postupne jeho partnermi na lodi Manas, Psalman a Samuhel. Darilo sa nám aj vo windsurfingu, kde sme zbierali medaily na republikovom šampionáte. Naším najúspešnejším pretekárom vo windsurfingu je Juraj Vitko, ktorý sa stal v roku 1993 na maďarskom Balatone majstrom Európy. Výborne si viedli aj Marián Ševčík, Stanislav Varga, Peter Čech, Vladimír Psalman, Stanislav Balažovič, Radovan Hradil a ďalší. Odchovanci nášho klubu Martin Tóth a Branislav Divinec sú zasa pravidelnými účastníkmi Svetového i Európskeho pohára," pochválil sa šéf klubu.
Najčastejšie sa plavia po Jadrane
Najväčší rozmach nastal v posledných rokoch na Slovensku v námornom jachtingu. V ňom sa aj Piešťanci od roku 1997 pravidelne zúčastňujú na medzinárodných regatách, hlavne na Jadrane. V rámci majstrovstiev Slovenska patria medzi ich najhodnotnejšie výsledky majstrovský titul z roku 1999, ktorý získala posádka vedená kapitánom Petrom Glibom a tretie miesta posádok kapitána Miloslava Psalmana z rokov 2004 a 2006.
Najväčší medzinárodný úspech si však pripísala na svoje konto posádka kapitána Petra Čecha, ktorá získala v roku 2003 na majstrovstvách Európy v Chorvátsku bronzové medaily. Mnohí námorní jachtári urobili skúšky na vedenie námorného plavidla, čo často využívajú na plavby po moriach a oceánoch. Piešťanci sa tak plavili aj po Stredozemnom mori, Baltickom mori, Karibiku, Atlantiku a ďalších teritóriách.