Jazvečík je sebaistý a samostatný pes
Aj keď jazvečíky boli zobrazované na stenách chrámov v starom Egypte a pochádzajú z plemien nízkonohých duričov, za krajinu pôvodu sa považuje Nemecko, kde sa výraz „jazvečík“ objavil v literatúre v roku 1582. Bol vyšľachtený na durenie líšok a jazvecov z nôr, menší variant na zajace a králiky. Jazvečík je zaradený do IV. FCI skupiny – jazvečíky.
Vzhľad: Jazvečík je krátkonohý pes s dlhým telom. Hlava je pretiahnutá, s dlhým ňufákom a pozornými tmavými očami. Uši má dlhé, široké a vysoko nasadené. Chvost má jazvečík nasadený na úrovni chrbta a nesený mierne prehnutý. Telo má svalnaté a pohybuje sa voľne. Vyskytuje sa v troch veľkostných variantoch – štandardnej veľkosti, králičí a trpaslíčí, pričom každý variant môže mať tri druhy srsti – dlhú, krátku a hrubú. Vyskytuje sa v rôznych farbách, najčastejšie červenohnedý, čierny, čierny s pálením,…
Povaha a správanie: Jazvečík je odvážny a sebavedomý pes. Je taktiež vynaliezavý, živý a závislý na svojej rodine. Povaha sa mierne líši podľa druhu srsti, napríklad dlhosrstý variant je zvyčajne priateľskejší k cudzím ľuďom ako zvyšné dva varianty. Ak je jazvečík zvyknutý na deti a vyrastá s nimi bez zlých skúseností, býva dobrým spoločníkom aj pre deti.
Výchova a výcvik: Vzhľadom k tomu, že jazvečík je tvrdohlavý, sebaistý a samostatný pes, jeho výchova musí byť dôsledná. Je inteligentný, dobre sa učí, ale nikdy nie formou drezúry. Je veľmi citlivý na nespravodlivé tresty a húževnatý pri snahe dosiahnuť niečo, čo má zakázané.
Využitie: Jazvečík je výborný pre prácu v lese, je to dobrý farbiar a vynikajúci durič. V súčasnosti je obľúbený spoločenský pes, ktorý štekaním ohlási návštevy.
Zdravie: Plemeno je pomerne zdravé, náchylné je na problémy s dlhou chrbticou – nie je preň vhodný pohyb po schodoch.
Zhrnutie: Venujte jazvečíkovi veľa lásky a trpezlivosti pri jeho výchove, doprajte mu dostatok pohybu a dovoľte rozvinúť jeho poľovné vlohy, čím si zamestná hlavu a stane sa verným a oddaným spoločníkom celej rodine.
