Blog Petra Remiša: Večera po nórsky
Začalo to nevinne. Poslali ma do Nórska na reportáž. Všetko cvakal sponzor. Let prvou triedou do Stavangeru, aj apartmán v Radisson Royal. Popoludní pristála helikoptéra a vzala ma do kláštora Utstein. Tam som pochopil, čo je „ľahká večera“ po nórsky.
Predjedlo: Krevety a morské raky s vajíčkami, kôprom a horčicou. Hlavný chod: Marinovaný losos s islandským kaviárom a žľazy zo severského losa vyprážané na cibuľke. Dezert: Pstruh naložený v gréckom mede a kozí syr s grónskymi bylinkami. Podávalo sa francúzske šampanské a voda z ľadovcov.
Našťastie, čašník vykúzlil pre mňa aj fľašu akvavitu.
Druhý deň som všade vláčil igelitový „sáčik“ a lososa som grgal z oboch uší. keď som v jednej reštike zbadal červené filety, vrhol som sa rovno cez okno do fjordu. A keď za mnou v Boeingu prišla letuška, či si nedám nórsku špecialitu, zreval som ako zmyslov zbavený: Nie!!! Kura, alebo padák!
Doma som si rozbalil darček od severanov. Môžete dvakrát hádať. Vákuovo balený losos. Pokrájal som ho a zavolal dvadsať hladných kamošov. Nezjedli ani polovicu. Jeden sa tak prežral, že si v mojej záhrade uľavoval štvornožky.
Zbytok som hodil psovi.
Kamoš neskôr skončil na áre, Rexinka sklátila kolika a v záhrade mám doteraz vypálený červený fľak.
Počítam, že tam nič neporastie do najbližšej doby ľadovej.