S celiakiou sa môžete ocitnúť aj na psychiatrii…

Život sa jej zmenil na utrpenie, mala problémy doma, v práci… Celiakia je autoimunitné ochorenie, pri ktorom tenké črevo reaguje zápalmi na lepok, ktorý obsahujú obilniny – pšenica, raž, jačmeň a ovos. Často býva nepoznaná a prejavy choroby u dospelých nemusia súvisieť s trávením. Chorý môže skončiť dokonca na psychiatrii. Ľuďom s touto diagnózou pomáha aj Slovenská spoločnosť celiatikov (SSC) so sídlom v Piešťanoch.
Počet chorých stúpa
Liečba býva jednoduchá a zároveň veľmi zložitá – celoživotná diéta. Chlebíka, čerstvých rožkov, buchiet a množstva ďalších dobrôt, bez ktorých si náš jedálniček len ťažko vieme predstaviť, sa celiatik musí nadobro vzdať. A nielen ich. Igor Haberern, predseda SSC, hovorí, že lepok sa nachádza v nepredstaviteľných veciach: „Síce nie vo veľkom množstve, ale je všade, kde sa zahusťuje obilným škrobom a používa sa múka. Obsahujú ho niektoré druhy kvasníc, mliečnych výrobkov, práškového cukru, ale aj piva, tvrdého alkoholu, čokolády, mäsových výrobkov. Býva tiež vo vegete, v horčici, kečupoch, koreninách a niektoré hranolky sú posypané škrobom, aby boli chrumkavejšie. Nájde sa aj v kozmetike – krémoch, rúži, zubnej paste."
Kedysi celiakiu považovali odborníci za vrodenú chorobu, ktorá sa prejaví už v detstve. Počet ľudí, u ktorých prepukne aj v dospelosti či v staršom veku, sa však zvyšuje. „V roku 2003 som robila prieskum," uvádza detská gastroenterologička Jarmila Kabátová z Piešťan, ktorá je odborným garantom združenia celiatikov, „na celom Slovensku bolo vtedy diagnostikovaných asi 2400 pacientov s touto chorobou. V roku 2008 už ich počet stúpol na osemtisíc detí a dospelých. Podľa odhadov však ňou trpí jedno percento z celkového počtu obyvateľov, teda asi päťdesiattisíc ľudí."
Celiakia sa skrýva aj za neplodnosťou
Ak sa celiakia prejaví, môžu za to naše genetické predpoklady a porucha imunity. „Potom stačí už len vonkajší podnet," vysvetľuje lekárka, „Ten prvý býva, keď prídeme do kontaktu s lepkom v potravinách – obvykle ako polročné deti. U dospelých ju spúšťa napríklad operácia, infekcia, úraz, stres, pôrod, situácie, keď dochádza k väčšiemu vyčerpaniu organizmu alebo preťaženiu imunitného systému."
Najmä u detí sa najčastejšie prejavuje zvracaním, hnačkami, zápchou, bývajú nepokojné, plačlivé a napäté. „Rovnaké ťažkosti môžu mať aj dospelí, ale často pociťujú úplne iné prejavy," pokračuje J. Kabátová. „Napríklad trpia chudokrvnosťou alebo im vyjdú zlé pečeňové testy, trápi ich osteoporóza, kazivosť zubov, vyrážky, u dievčat má za následok neskorší nástup puberty, dokonca môže byť príčinou neplodnosti u žien aj mužov. Ak sa celiakia dlhodobo neodhalí, u niektorých spôsobuje až psychické problémy." Prvým znakom ochorenia býva mastná, bledá a na vode plávajúca stolica. „Pri podozrení na túto diagnózu urobíme u pacienta odber krvi, ktorú testujeme na výskyt autoprotilátok. Sú to krvné zložky, ktoré ako prvé reagujú na chorobu. Keď sú pozitívne, malo by nasledovať gastroenterologické vyšetrenie, kde lekár pri biopsii odoberie kúsok sliznice tenkého čreva, aby chorobu potvrdil." Stanoviť diagnózu je podľa lekárky dôležité, lebo stav pacienta sa diétou síce upraví, ale ak by ju prestal dodržiavať, problémy sa objavia znovu, hoci až po nejakom čase.
Učili sa znovu variť
Manželke predsedu spoločnosti celiatikov Igora Habererna chorobu zistili vo veku 48 rokov. „Mala problémy so zažívaním, nepríjemné pocity v žalúdku. Chodila po ambulanciách viac ako dvaapol roka bez zlepšenia stavu. Až po zmene lekára a ďalších vyšetreniach jej diagnostikovali celiakiu a nasadili bezlepkovú diétu. Po pol roku sa jej stav zlepšil, po roku absolvovala záťažový test a diétu na niekoľko mesiacov prerušila. Lepok jej však opäť začal spôsobovať problémy a ďalšie vyšetrenie potvrdilo diagnózu. Neskôr sme sa dozvedeli, že manželka trpí aj laktózovou intoleranciou, teda nemôže piť mlieko a jesť mliečne výrobky." Ich život sa prevrátil naruby. „Už nejeme na dvojo a ja som tiež na diéte," usmieva sa šéf SSC. „Manželka sa musela nanovo učiť variť, piecť chlieb, bezlepkové koláče, knedľu či halušky."
Do boja s chorobou sa pustili naplno, študovali informácie, skúšali nové recepty a dnes pomáhajú spolu s ostatnými členmi združenia aj iným, aby ochorenie zvládli. Igor Haberern si vzal na starosť okrem iného i vydávanie Spravodaja SSC, ktorý vychádza zväčša trikrát do roka. „Každý štvrtok od piatej do šiestej mávame tiež poradňu v kancelárii na Krajinskej 3 (v budove Stavomontu na druhom poschodí), kde dávame užitočné rady novodiagnostikovaným pacientom. Stretávame sa aj druhú sobotu v mesiaci v Klube dôchodcov Rozmarín. Pozývame tam na prezentácie výrobcov alebo predajcov bezlepkových potravín. Inokedy si iba vymieňame skúsenosti, ukazujeme, ako piecť bezlepkový chlebík či pečivo," hovorí.
Bezlepkovú stravu školy neponúkajú
Aj keď v súčasnosti je už ponuka v našich obchodoch oveľa širšia, diéta je veľmi náročná a Haberernovci kedysi chodievali nakupovať potraviny do Rakúska. „Mamičky, ktorým oznámime, že ich dieťa sa bude musieť celý život vyhýbať obilninám, sa niekedy v ambulancii aj rozplačú," vraví lekárka Jarmila Kabátová, „nevedia, čo ďalej. Preto je pre nás táto poradňa veľkou pomocou. Každý pacient dostane kontakt a odporúčanie, aby ju navštívil." Podľa nej je v Piešťanoch problémom, že žiadna školská jedáleň neponúka bezlepkovú stravu. „Rodičia tak pripravujú a nosia svojim deťom každý deň obedy do škôlky, školy. Je to veľmi namáhavé a psychicky náročné, lebo dieťa sa cíti vylúčené z kolektívu. Niektoré mamičky tak sledujú jedálniček a prichystajú deťom napríklad bezlepkovú knedľu. Stačilo by, keby aspoň jedna kuchyňa varila aj pre celiatikov," myslí si gastroenterologička.
Choroba sa nedá vyliečiť a nedodržiavanie diéty môže spôsobiť chorému vážne komplikácie. Lepok sa prilepí na sliznicu tenkého čreva, pričom zareaguje autoimunitný systém a vyvolá zápal. Časté zápaly majú za následok, že výbežky – klky v čreve sa vyrovnávajú a prestanú produkovať niektoré enzýmy, ktoré podporujú trávenie. Po čase môžu dokonca spôsobiť rakovinu tráviaceho traktu. „Bezlepková strava je pre chorého doživotnou nevyhnutnosťou," tvrdí gastroenterologička. Podľa nej sa ich stav po diéte rapídne zlepší, a ak ju dodržiavajú, nemusia mať zo svojej diagnózy strach. Niektoré potraviny predpíšu lekári na recept a sociálne slabšie rodiny môžu dostať od štátu príspevok na stravovanie, kúpeľnú liečbu.
Hoci život máva pre celiatikov trochu inú chuť a vôňu, nemusí to ešte znamenať, že je horší…