Piešťanskí stavitelia: MILOSLAV TENGLER
PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu. Ten pripomína Piešťancom ľudí, ktorí zmenili podobu mesta.
V rokoch 1971 -1975 sa v priestore medzi vážskym kanálom (oficiálne pomenovanie je Biskupický kanál) a Valovou ulicou uskutočnila takzvaná kobercová výstavba súboru rodinných domov, určených najmä pre zamestnancov vtedajšej Správy povodia Váhu (SPV).
Severnú hranicu územia zástavby – neskôr ho nazvali Letná ulica – vymedzilo oplotenie areálu Mestských technických služieb; pozemok administratívnej budovy podnikového riaditeľstva SPV (dnes budova Slovenského vodohospodárskeho podniku) ho ohraničil na juhu. Na čele investujúcej SPV stál vtedy Ing. arch. Bertold Míček, zásadnú koncepciu územného riešenia stanovil piešťanský rodák Ing. arch. Rudolf Krajíček a túto zostavu architektov doplnil na trojicu Ing. arch. Miloslav Tengler z bratislavského Stavopojektu, ktorý mal vyhotoviť projekty konkrétnych rodinných domov.
Sústredená individuálna bytová výstavba – tak sa súbor 42 rodinných domov v dobovej terminológii nazýval – prevažne opakovala tri základné dispozičné riešenia (stredová dispozícia a dve koncové, navzájom zrkadlové). Forma zástavby bola v zásade radová; výšková hladina väčšinou jednopodlažná. Profesionálna dodávateľská organizácia stavala 28 domov, výstavbu ostatných štrnástich domov si zabezpečovali ich užívatelia individuálne. Z týchto sú štyri, čo sa týka formy, totožné s radovými typmi stavaným dodávateľsky, ďalšie štyri prízemné domy sa formou približujú átriovej koncepcii a zvyšných šesť solitérnych rodinných domov je rozvinutých do dvoch nadzemných podlaží. Architekt Miloslav Tengler vypracoval projekty stredovej a koncových podôb tridsiatich dvoch opakovaných prízemných rodinných domov. Jeho predstave sa do značnej miery prispôsobili aj iní architekti autorsky napĺňajúci urbanistickú koncepciu ďalšími rodinnými domami (K. Urbánková, P. Sumer, Š. Sojka), ktorí modifikovali dispozície i fasády nimi riešených desiatich objektov podľa požiadaviek konkrétnych užívateľov. Uskutočnený zámer, hoci z urbanistického hľadiska nie je bez kazu, vniesol svieži vzduch do strnulej rodinnej výstavby onej doby.
Miloslav Tengler sa narodil 8. septembra 1920 v rodine záhradníka v Tišnove na Morave. V čase Protektorátu pracoval ako stavebný technik vo Viedni. Po vojne, hneď ako sa opäť naskytla možnosť študovať na českých vysokých školách, v rekordnej lehote troch rokov 1945 – 1948 absolvoval odbor architektúry a pozemného staviteľstva na Vysokej škole technickej v Brne. Od 1. novembra 1949 bol kmeňovým zamestnancom bratislavského Stavoprojektu, kde potom pracoval plných 33 rokov až do roku 1982, keď nielen naplnil, ale prekročil vek vyžadovaný pre odchod do dôchodku. V Stavoprojekte dostával na riešenie najprv úlohy z oblasti priemyslovej výstavby, postupne sa ťažisko jeho návrhovej práce presúvalo do oblasti bytových a občianskych stavieb a nechýbali ani objednávky urbanistických plánov a projektov rôznych kategórií.
Objednávka na piešťanský súbor
rodinných domov sľubovala byť v mäteži stavoprojektových zákaziek lahôdkou a architekt Tengler si ju očividne vychutnal. Ktohovie pre akú príčinu na túto prácu neskôr už ničím v Piešťanoch nenadviazal, aj keď ešte roky s plným nasadením tvorivo pracoval a viaceré jeho návrhy sa realizovali v iných mestách. Zomrel 9. marca 1985 v Bratislave.
Rodinné domy na Letnej ulici v zmenených spoločenských podmienkach postupne prešli z majetku podniku do vlastníctva pôvodných nájomcov, čím sa otvorila cesta pre ich prispôsobovanie meniacim sa požiadavkám obyvateľov. Zatiaľ sa tak deje bez narušenia urbanistickej schémy súboru, pričom pri väčšine objektov zostáva aj ich vonkajšia podoba doposiaľ nezmenená.