Po stopách bojov v Normandii po 65 rokoch (4)

Vyskúšal si, ako sa cítili mladí muži, ktorí museli stráviť hodiny v lesoch, zakopaní v „líščích dierach" a prezrel si aj bojisko z I. svetovej vojny pri Verdune.
7. deň
Siedmy deň už cítim našliapané kilometre v nohách. Vo Verdune sa síce bojovalo ešte počas prvej svetovej vojny, no mal som ho po ceste, a tak som si toto mesto nemohol nechať ujsť. Vyrážam smer bojisko, kde sú ďalšie múzeá venujúce sa tejto obrovskej bitke o Verdun a hneď z prvého si odnášam silné dojmy. Vojnová katastrofa, ktorá sa tu odohrala v rokoch 1916 až 1918 dokáže v človeku vyvolať nepríjemné pocity aj po takmer storočí.
Po prehliadkach som si to namieril do pevností, ktoré v tejto oblasti boli už pred I. svetovou vojnou. Neskôr ich dostavali alebo prerobili na silnejšie, pevnejšie a väčšie, podľa podmienok v danej dobe. Dnes poväčšine slúžia ako kazematové (podzemné priestory, pevnosti, skladištia) múzeá. Vchod do najväčšej pevnosti Dounmat je maličký a nenápadný. Za ním sa objaví dlhá chodba s dobovým osvetlením a studenou jaskynnou vlhkosťou. Okrem ozveny, dobových predmetov a faktu, že som sa po pevnosti pohyboval viac-menej sám, umocňoval môj silný dojem aj fakt, že som ešte mohol dobre rozoznať, kam dopadol delostrelecký granát a pochoval vojakov priamo na mieste. Bolo to ako návrat v čase, keď niektoré veci zostali od vojny nezmenené. Veľa z nich mi takmer nahnalo strach a radšej som ich len rýchlo preletel, aby sa dávno minulý čas nezhmotnil. Niektoré z momentov, ktoré som pociťoval, boli zvláštne.
Po tomto zážitku som sa vydal na koniec pevnosti, kde sa nachádza podzemné kryté delo s priemerom 155 mm. Bolo možné ho vysunúť aj s pancierovým krytom na obranu pevnosti a opätovne stiahnuť dovnútra, aby sa predišlo jeho poškodeniu. Táto batéria pod názvom korytnačka, ktorej sa podobala, bola v pôvodnom a stále veľmi dobrom stave, takže ide o skutočne ojedinelý kúsok, ktorých už nie je na svete veľa. Podobné miesto stačí raz navštíviť, aby ste dostali obraz života v ňom. Knižky, publikácie, či filmy priamu atmosféru len ťažko dokreslia tak, ako keď sa sami nachádzate pod zemou v pevnosti, ktorá bola vystavená napadnutiam v bitke, akou bol boj o Verdun. Nájsť ubytovanie v Paríži, kam som sa po prehliadke Verdunu dostal, nebolo jednoduché, ale podarilo sa mi to vo veľmi peknom hoteli neďaleko Versailles.
8. deň
Paríž ma tentoraz nelákal svojou romantikou, ráno som len doplnil zásoby. Na obed už smerujem k oblasti, pre ktorú som celú túto cestu začal – do Normandie. Operácia Overlord, keď sa na brehoch Normandie na severe Francúzska vylodili spojeneckí vojaci z trinástich štátov – Austrália, Belgicko, Kanada, Česko, Slovensko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Poľsko, Veľká Británia a Spojené štáty – sa začala v noci 6. júna 1944. Spojenci pristáli na šiestich plážach, ktoré pomenovali Utah, Omaha, Gold, Sword a Juno a ležali na území od Contentinského poloostrova až po ústie rieky Seiny. Cieľom operácie bolo otvorenie ďalšieho frontu, aby sa Hitlerova armáda musela rozdeliť. Cesta ubiehala ako nič, s túžbou dostať sa do cieľa a začať si konečne vychutnávať moju 10-mesačnú snahu. Prvú zastávku mám v meste Bayeux, ktoré je asi 15 km vzdialené od pláže Omaha smerom do vnútrozemia a nachádza sa zhruba v strede danej oblasti. Hneď po príchode som sa prešiel po meste, ktoré už bolo pripravené na nadchádzajúce udalosti osláv výročia vylodenia. Všade boli zástavy, plagáty a informácie hovoriace o prvom oslobodenom meste. Túto správu som však zaregistroval vo viacerých mestečkách, a tak ťažko povedať, ktoré bolo skutočne to prvé. História v tom má však jasno…
Po načerpaní informácií v turistickom centre sa vraciam do hotela, kde si rozvrhujem cestu a v podvečer sa vydávam na neďalekú delostreleckú batériu, ktorá sa ako jedna z mála zachovala v takmer neporušenom stave aj s osadenými delami. Táto batéria v Longenes je obľúbeným miestom pre návštevníkov. Je na nej vidieť, ako fungovala, aká bola veľká a aké silné boli jej bunkre. Stretol som tu aj našich českých susedov, ktorí si v dobových uniformách československých jednotiek prišli uctiť pamiatku padlých. Odtiaľ sa už vyberám nafotiť veľmi slávny a taktiež jeden z najdôležitejších prístavov v Normandii – Aromanches. Spojenci sa tu vylodili na plážach, po skúsenosti s napadnutím v Dieppe, kde utrpeli obrovskú porážku pri útoku na pevný prístav. Preto sa rozhodli vylodiť na plážach, kde si postavili umelé prístavy nazvané mulberry – jeden z nich na pláži Omaha a druhý pri spomínanom meste Aromanches. Časti zo zasiahnutých a potopených lodí použili ako základ stavby. Na nich potom v bleskovom čase vojaci zmontovali prístavy pre vylodenie ťažkej techniky a zásoby pre bojujúcich už na území Francúzska. Ten pri Omahe bol krátko po skonštruovaní zničený silnou búrkou, ale prístav pri Aromanches vydržal a po opravách bol plne funkčný. Po nafotení toho, čo z prístavu zostalo a pláže, sa vraciam do hotela, aby som si pripravil ďalšiu „bojovú úlohu". Tá dnešná bola veľmi náročná, ale dojmy z prvého dňa v Normandii rozhodne stáli za to.
Delo pri meste Baieux je namierené na pláže, kde sa vylodili spojenci v roku 1944.
Na cintoríne spojeneckej armády je údajne pochovaných stotisíc obetí z I. sv. vojny.