Recept na víťazstvo – raketový štart a udržať sa v čele
O tom, že odchovanec piešťanskej bikrosovej dráhy – jedenásťročný Filip Zeman – obsadzuje pravidelne stupne víťazov na slovenských súťažiach, sme už niekoľkokrát písali.
Oslovili sme ho preto, aby nám o svojej záľube čo-to aj osobne povedal. Trochu málovravný Filip do redakcie prišiel aj s mamou Monikou. Tá na neho prezradila, že keď bol malý, najskôr sa odmietal naučiť bicyklovať, lebo mu to veľmi nešlo. Zaťal sa a učil sa sám – tak, aby ho nikto nevidel.
Odkedy sa mu podarilo bicykel zdolať, viac sa s ním už nerozlúčil. Jazdenie mu ale nestačilo, a tak hľadal kopce, kde sa dalo skákať. Vytrvalosť Filipovi vyniesla titul vicemajstra Slovenska v bikrose a v júli sa chystá dobyť aj Európu na majstrovstvách v Dánsku.
Odkedy sa venuješ bikrosu?
– Asi tri roky. Už predtým som ale skákal na bicykli, chodieval som do parku a na dráhu. Potom mi tatino kúpil od kamaráta špeciálny bicykel na bikros, dal ho do poriadku a začal som trénovať za jeden trnavský klub.
Aký je rozdiel medzi normálnym a bikrosovým bicyklom?
– Skákať sa dá aj na obyčajnom, ale bicykel na bikros býva ľahší, má iba jednu brzdu – zadnú, aby sme sa nepreklopili a tenšie kolesá.
Teraz trénuješ v Piešťanoch, v zime chodievaš do haly v Šenkviciach. Je medzi dráhami rozdiel?
– V hale je dráha menšia, len pre štyroch jazdcov, nedá sa tam ísť tak rýchlo. Na trajanskej dráhe sa chystáme zväčšiť rampu, aby mohli štartovať ôsmi pretekári, podľa pravidiel bikrosu. V Trnave už sa netrénuje, nemá kto.
Ako často mávate tréningy na Trajane a ako prebiehajú?
– Dvakrát do týždňa dve-tri hodiny. Najskôr rozcvička, prejdeme si dráhu, učíme sa nové prvky, chodíme po zadnom kolese. Potom skáčeme, predhadzujeme kopec.
Čo znamená predhadzovať kopec?
– Zdvihnúť predné koleso pred kopcom na rovine, udržať sa na ňom, mať prst na zadnej brzde, ak treba zabrzdiť, aby sa nepreklopil dozadu a potom bicykel zatlačiť, aby zrýchlil.
Rýchlosť je pri súťažiach najdôležitejšia?
– Dôležitý je raketový štart a udržať sa v čele. Štartujeme ôsmi na rampe a zdolávame terénne kopce na tristo, štyristometrovej dráhe. Zvyčajne ideme na lakte, ale obvykle ako vyštartujeme, tak prídeme do cieľa. Zrýchľuje sa aj skokmi. Pri skákaní treba mať veľkú rýchlosť, nebáť sa a odraziť sa.
A ty si sa nikdy nebál? Žiadne problémy si nemal?
– Nie, nič sa mi nestalo. Máme prilby aj chrániče – korytnačky. Zo začiatku som sa trochu bál a niekedy mám ešte pred súťažou trému, ale už na rampe pri štarte to prejde.
Rozmýšľal si už aj o tom, čím budeš, keď vyrastieš? Budeš jazdiť profesionálne?
– Veľakrát som o tom rozmýšľal. Chcel by som byť trénerom bikrosu a rád by som profesionálne jazdil. Aj keď bikros nie je taký známy šport ako futbal či tenis, má svojich profesionálnych pretekárov.
Najskôr však budeš musieť dokončiť školu, takže to chvíľu potrvá. Ozaj, aký je tvoj najobľúbenejší predmet?
– Telocvik. A z ďalších asi matematika.
Ako tráviš čas, keď netrénuješ?
– Väčšinou zasa na bicykli alebo na korčuliach, s rodičmi, s kamarátmi. Normálne jazdíme alebo chodievame skúšať šprinty na val.
Máš aj nejakú konkurenciu, čo ti dýcha na krk?
– Áno, v Piešťanoch je to Adam Novák, ktorý tiež trénuje s nami a jazdí súťažne asi rok.
Čo by si na záver poradil chalanom, ktorí by sa chceli venovať bikrosu?
– Aby sa nebáli, nosili chrániče aj prilby a učili sa skákať.
V súčasnosti je Filip Zeman členom klubu Bikros Maniak v Piešťanoch. Na Slovenskom pohári v bikrose 16.-17. mája v Liptovskom Mikuláši vyhral prvé kolo, v druhom bol víťazom jeho konkurent, Piešťanec Adam Novák.
