Českým maliarom zaželali viac šťastia ako Kaplickému

Riaditeľka českého centra Jana Burianová stála v Galérii Fontána spolu s organizátormi. „Už tradične sme tu rady,“ poznamenala hneď v úvode vernisáže a prezradila, že spolu s kolegyňou sa v ten deň zúčastnili aj slávnosti odhalenia netradičnej autobusovej zastávky v tvare chobotnice v Brne Sever na Osadnej ulici. Keď totiž pražskí politici odmietli Kaplického návrh pre Národnú knižnicu, brniansky primátor Roman Onderka ju navrhol postaviť v Brne. Želanie mať na Morave stavbu prezývanú chobotnica sa mu splnilo. Ibaže to nie je knižnica, ale zastávka Brnianskej hromadnej dopravy. „Stojí to za to uvidieť ju. Je to ako oko nad Brnom, aj keď menšie ako neuskutočnené oko nad Prahou architekta Jana Kaplického,  ale ide o vskutku pekné dielo,“ dodala J. Burianová.
Mladým umelcom zaželala, aby mali viac šťastia najmä v závere svojej kariéry, než mal autor chobotnice. Ten totiž nedocenený vlastným národom skolaboval vo veku 71 rokov neďaleko Víťazného námestia v Prahe v deň keď sa mu narodila dcéra… 
Po slovách riaditeľky sa ujal vedenia piešťanskej vernisáže kurátor Antonín Střížek, ktorý ostal verný svojej tradícii.  Diela každého autora rozpitval rovno na mieste – konfrontujúc obraz s jeho tvorcom. O Tejkalovej „pavučine“ obrazov, ktoré sú pospájané čiarami sa kurátor vyjadril: „Tie čiary v obraze majú naratívny dôvod – ony sa na seba dívajú a zároveň človeka zneisťujú.“ 
((myvideo:1))
Sledujúc kubistické dielo  Adama Štecha kurátor poznamenal: „Adam Štech mi vyrazil dych. Vzal z Picassa jeho bravúrnosť kresby, ale Adam nejde koloristickou cestou tak ako Picasso, ale cestou klasickej maľby, akoby všetky kubizmy skĺbil. Hrá sa s plochou, ktorú netvorí iba vyfarbená kresba, hrá sa s farbou aj s vnútorným priestorom obrazu.“ 
Pri dielach Vladimíra Houdka sa akademik Střížek potešil.  „Vidím tu radosť z maľby a ešte jeden moment – koncept naviac. Vladimír pracuje s jedným formátom, ktorý je orámovaný aby mal človek pri vzhliadnutí jeho diela pocit jednotnosti a „súvzťahu“.  Vladimír sa hrá s ruskou transavantgardou – s kolážami. Je to hra s obrazom, pamäťou , s pocitom. Obrazy majú nielen formát, ale aj svoju intimitu,“ komentoval dielo akademický maliar Antonín Střížek.
Petr Tejkal študoval aj v Španielsku a za maliarsku plochu si netradične zvolil porcelánové taniere. Na ne maľuje väčšinou kombinovanou technikou obrazy budov súčasnej architektúry – panelákov, fabrík, obchodných centier. 
Adam Štech čerpá z vplyvov a odkazov klasickej maľby. Vybrané obrazy slávnych, často reprodukovaných umeleckých diel zo známych muzeálnych zbierok rozmieňa na jednotlivé komponenty: dobové prvky, pozadia a alegorické symboly. 
Vladimír Houdek používa pri tvorbe olej, či kombinovanú techniku na plátno. Jeho obrazy sú intuitívnym spojením sveta geometrických symbolov s prírodou, v ktorom sa objavujú netradične stvárnené portréty.