E.M.Photography: Jozef Peniak v paľbe otázok

Začneme veľmi klasickou otázkou, ako si sa dostal k foteniu?

Vďaka tvrdohlavosti, čo hneď vysvetlím. Na strednej škole sme mali fotografiu ako jeden z viacerých predmetov. Mali sme teda aj tmavú komoru a všetko čo ku klasickému procesu patrí. Fotenie ma chytilo, no vlastný aparát som však nemal. Logicky som preto rodičom tvrdil, že ma vyhodia zo školy, ak nebudem mať vlastný fotoaparát. Hlavne, keď som mal študijný odbor dizajn. Znelo to dosť divne… Nakoniec som presvedčil starého otca, ktorý mi kúpil parádny Vivitar 1000V s 50mm objektívom. Starý otec bol tiež nadšený amatérsky fotograf. Doma mal zväčšovák a sám svojho času vyvolával fotky. Takže mal pre moje vymýšľanie asi väčšie pochopenie. Vtedy som začal zvoľna fotiť a vyvolávať fotografie.

Jozef Peniak vyštudoval ŠÚV v Kremnici, odbor Design priemyselných výrobkov. Vysoká škola ho tiež neobišla, rozhodol sa pre kombináciu Výtvarná výchova – technická výchova, kde neskôr absolvoval aj doktorandské štúdium. Fotografické vzdelanie formálneho charakteru nemá. Spočiatku bol skôr samouk, neskôr pracoval ako asistent a pomocný fotograf.

Neskôr ku koncu štúdia na vysokej škole som sa dostal k digitálnej fotke, ktorá mi učarovala rovnako intenzívne ako svojho času klasická. Hlavne rýchlosť spracovania a možnosti úprav obrazu. Kompozíciu a cit pre výtvarno – myšlienkový základ pre prácu som dostal u našich skvelých pedagógov na univerzite. Samoštúdiom som nadobudol potrebné technické znalosti, ktoré mi umožnili stať sa odborným asistentom profesionálneho fotografa Petra Rafaja, s ktorým pracujem dodnes.

Sledujeme tvoju tvorbu už dlhší čas. Veľmi sa nám páčia tvoje módne fotky. Priblíž nám, ako prebieha fotenie…

Pred fotením je dôležitá príprava a dohodnutie termínov, tak aby sme mali na všetko dostatočnú časovú rezervu, aby bola modelka oddýchnutá (a ja tiež). Samotné fotenie už prebieha väčšinou hladko. Najradšej pracujem s overenými ľuďmi, lebo nemám rád prekvapenia na poslednú chvíľu. Vždy pred fotením sa snažím interpretovať svoju predstavu modelke a vizážistke, väčšinu vecí mám napísaných v poznámkach v diári. Pri fotení rád nechám časť tvorivého potenciálu na ďalších, ktorí sa na fotení podieľajú. Skúsim ich návrhy (ak sa mi páčia a hodia do konceptu). Popravde, mám ale najradšej iba také malé fotenia typu modelka a fotograf, možno plus asistent. V taške mám jeden či dva objektívy, malý blesk, odrazku a vôbec minimálne množstvo techniky. Jednoducho všetko, čo sa mi zmestí do menšej tašky. Technika si niekedy vyžaduje veľa mojej pozornosti, čo nie je vždy dobre.
Samozrejme, výsledok mám v hlave od začiatku. Spravidla mám úplne jasno ohľadom osvetlenia a obsadenia modelky. Nie vždy však nafotím všetko tak, ako by som si predstavoval. Často sa podaria zábery, ktoré som neplánoval.

A prečo malé blesky?

Tieto externé blesky sú pomerne lacné a veľmi spoľahlivé (ak máte dobré batérie a používate značkové blesky). Majú extrémne krátke dobíjacie časy (najmä ak fotím pri ISO 400-640, resp. nižších clonových číslach.) a sú extrémne transportné. V ostatnom čase je už dostupné aj široké príslušenstvo pre tento náš “strobist” segment. Príslušenstvo je veľmi dôležité, bez neho nemožno usmerniť a pracovať so svetlom. Najmä skladací softbox je veľmi dômyselná a cenovo ešte pre mňa stále dostupná vec. Nie je to práve najlacnejšie, lebo za cenu dvoch poriadnych externých bleskov si kúpite základnú zostavu kvalitných štúdiových svetiel aj s príslušenstvom a odpaľovaním. Pokiaľ však nemáte vlastný ateliér je vlastníctvo štúdiových bleskov skôr nezmysel. Ja si prenajímam kvalitné ateliéry, takže si nemusím nosiť vlastné blesky. Mimo ateliéru chcem byť pohotový, bezkáblový a prenosný, takže malé blesky sú pre mňa ideálne.

S externými bleskami fotím odvtedy, ako ma zradili na jednom komerčnom fotení štúdiové blesky. Musel som potom núdzovo dofotiť objednávku len s dvoma externými bleskami. Fotky nakoniec nielen, že vyšli a potešili klienta, ale sa aj pekne umiestnili v prestížnej kaderníckej súťaži. Táto vydarená akcia bola pre mňa prelomová. Dovtedy som malé blesky vnímal ako niečo druhoradé, s čím možno sotva niečo poriadne nasvietiť a používal som ich len na reportážach. Vtedy som začal písať trochu iným spôsobom aj svoj blog a pridávať krátke popisy svietenia a postupov. Veľkou inšpiráciou je v tejto komerčnejšej oblasti mi je McNally alebo Scott Kelby.

Predstav nám svoju sériu passion for ballet…

Ide o sériu fotografií, kde som sa dostal k splneniu svojho malého fotografického sna, a tým je fotenie baletu a baletiek. Myslím, že niet vizuálne krajšieho druhu umenia/tanca ako balet. Išlo tu len o prvé pokusné fotenie bez hlbšieho ideového zámeru. Potreboval som sa zoznámiť s týmto pre mňa novým a nepoznaným svetom. Nafotiť tréning tanečníkov bol ideálny spôsob ako sa o balete dozvedieť viacej. Pripravujem aj ďalšie fotenia. Toto je len naozaj len nulté fotenie, ktorým som si urobil radosť. Keď sa to páči aj niekomu inému je to super…

Prejdime ku technike. Akú máš najobľúbenejšiu vec vo svojej výbave?

Okrem 70-200vky mi vlastne na každom kúsku výbavy niečo vadí. Je to ako s kamarátmi (alebo skôr priateľkami?) – máte ich veľmi radi, ale každý má svoje chyby a všetkých ich vlastne aj dosť potrebujeme k plnohodnotnému životu. Mojou pomyselnou manželkou je práve 70-200vka, ktorá ma najviacej oslovila. Je mojou vernou partnerkou na všetkých vážnejších foteniach. Muchy ostatných objektívov a ďalšej mojej techniky poznám a viem s nimi žiť.

Zažil si niečo zaujímavé pri fotení?

Na každom fotení sa mi niečo stane. Niekedy ma vyhodia dôchodcovia z cintorína, inokedy modelka spôsobí svojím šarmom a krásou menšiu haváriu okoloidúceho cyklistu… Občas fotím aj beauty foto do sRAW namiesto plného RAW (hlavne, ak som deň pred tým fotil produkty na eshop). Ale toto je už skôr z kategórie trapasov, ktoré sa našťastie nedejú často:) Občas vybuchne požičané svetlo. No často býva veselo. Moja obľúbená modelka Simonka by vedela rozprávať

Kde berieš inspiráciu pre tvoje fotky?

Nebudem sa brániť, priznám sa bez mučenia 30-50% nápadov prinesie moja manželka, zvyšok je náhoda vplyv iných fotografov, vizážistka alebo jednoducho požiadavky zákazníka… Občas si vymyslím niečo aj ja. Ako napríklad nedávno balet.

Čo si myslíš ako profesionálny fotograf o slovenskom fotografickom priemysle alebo celkovo podmienkach pre fotografov na Slovensku?

Fotografický priemysel ako taký tu asi ani nemáme. Podľa mňa je na Slovensku minimum produkcie reklamy a pod. Vyžiť na Slovensku iba z fotografovania chce nesmiernu dávku obchodného ducha. Je to skôr rarita, ak sa niekto uživí čisto iba fotením ako fotograf na voľnej nohe. Máme tu niekoľko dobrých fotografov na svetovej úrovni, nesmierne veľa náročných amatérov, ktorí by sa pokojne vo svete mohli živiť fotením. Podmienky na nekomerčné fotenie máme dobré – sú tu zaujímavé dievčatá a krásna krajina – čo si viacej priať…(Alebo je to s tými prívlastkami skôr naopak?)

Čo plánuješ?

Zamerať sa viac na obsah fotografií, aby boli zmysluplné a zaujímavé. A možno nájsť ešte dve alebo tri krásne modelky na stálu spoluprácu. Viacej fotiť akciu a šport – myslím teraz aj štylizované / inscenované fotografie z tohto prostredia. Tiež by som chcel začať odovzdávať svoje vedomosti ďalej. Či už v škole alebo na workshopoch. Nebrať seba ako osobu a svoju tvorbu príliš vážne, no samozrejme zostať maximálne seriózny voči priateľom a zákazníkom. A ešte v prvom rade žiť pohodový zmysluplný život, vnímať ľudí, ktorí sú práve okolo mňa a popri tom všetko byť dobrý fotograf a manžel. Verím, že raz sa mi to všetko podarí, aj keď posledné dve spomenuté moje “funkcie” sa asi trochu vylučujú..

Ďakujeme za rozhovor nech sa ti darí či už v osobnom živote alebo vo fotení!

Viac Jozefovej tvorby najdete na jeho blogu :www.jozefpeniak.blogspot.com