Blog Petra Remiša: Ša-ti-la-hárt
Je pre pesničku dôležitý text, alebo nie je? Podľa mňa slová hrajú istú úlohu, ale nie je dôležité, čo znamenajú. Niekedy je dokonca lepšie im nerozumieť.
Vezmime si Jarka Nohavicu.
Nedávno spravil dieru do sveta v Poľsku. Poliaci ho zbožňujú a pritom rozumejú prd. Možno päť percent. Ostatné si domýšľajú.
Ešte lepším príkladom je „zlatý vek rock´n´rollu“, keď nikto u nás nerozumel, o čom sa točí. Letel fonetický prepis. Nedokázali sme si pripustiť, že posolstvo anglických trubadúrov je rovnako banálne, ako ich slovenských plagiátorov.
Pamätám si ako v 80-tych rokoch sereďská skupina Vega vyrukovala s hitom „In-di-jamy-nau“ (In the Army Now) a my sme padali do kolien. A keď Motyčka Blues Band zahral vo vinárni Váh sto krát po sebe „Ša-ti-la-hárt“ od Jon Bon Joviho (Shot Through the Heart), kričali sme ako zmyslov zbavení o ďalší prídavok.
Nemali sme šajnu, o čom sú tie pesničky, ale angličtina bola dôkazom, že ukrývajú hlboké tajomstvo.
Pravdaže, boli aj čudáci, ktorí so slovníčkami v ruke lúštili refrény. V roku 1984 mi na zábave kamarát prezradil, o čom je slaďák „Lav hérts“ skupiny Nazareth. Nemám to však nikomu povedať.
Keďže držať hubu 25 rokov je ale dosť aj na koňa, poviem vám to: „Love Hurts“ znamená „Láska jeleňov“. Len nikomu ani muk. Inak ma dobre pokefujú.
