Blog Petra Remiša: Kérka na furt
Tetovanie je „kúl“. Tetovaný je každý provinčný futbalista, herečka, speváčka, či pornospeváčka zo superstar. Hneď by som sa dal potetovať. Mám len jeden malý problémik: Ako byť originálny.
Dám si na rameno slniečko? To má každý vyhadzovač od Hoštákov po Hongkong. Kotva a morské panny sa teraz tiež nenosia. Ani mená rezortov, kde sme strávili posledné dovolenky (LEOPOLDOV, ILAVA…).
Alebo čo tak malá provokácia? Dobré je prepichnuté srdce s mužským menom na krku. Niečo ako nenásilná permanentka do gay klubu.
Pekným riešením je zvoliť si nejaké stručné motto na hánku, pod manžetu. V spoločnosti by som zaujal. Vždy, keď sa za niečím natiahnem, vykuklo by spod košele napríklad NEBER TO! alebo NEŽER, SOMÁR!
Zo všetkého najviac sa mi páči kérka zobrazujúca spracovanie kôstkovín. Začínala by na pravej časti hrude stromčekom obsypaným kvetmi. Tie by mi na prsiach dozreli na bystrické slivky, prípadne duranzie, a padali by do súdka na kvas.
Na žalúdku by bol destilačný kotol, od ktorého by viedli trubičky chladiacej sústavy. Aparatúra by ústila vpredu so slivovicou, vzadu s výpalkami.
V tejto kérke sa odráža ľudské putovanie od kolísky po hrob, aj boj za samostatnosť Slovenska. Dám si ju stopro vytetovať. Ale až pred dôchodkom.
Keď prídem na to kam do čerta vylejem tie výpalky.
