Lubina: V rodnom dome Samuela Štúra sa od dojatia rozplakal aj Dubček

Otvára dvere, už pri vchode sme si všimli, že múry tu majú hrúbku asi sedemdesiat centimetrov. Jediný krok – a vojdeme do histórie obce, ktorej názov je odvodený od slovného základu „lub“ vo význame lyko. „A ako viete, lyko je podkôrna časť listnatého stromu. Pomenovanie osady v takomto poraste – dubovom – ‚dubina, dubina, bude z teba Lubina‘, je i základom povesti o založení našej obce,“ vysvetľuje Oľga Hrabovská.

Usadí nás v priestrannej kuchyni pri dubovom stole. V rohu je nádherná veľká keramická pec, steny zdobia muzeálne exponáty a všade dýcha história. No aj duch rodiny Štúrovcov. Chalupa niečím pripomína tú našu, piešťanskú, v Balneologickom múzeu Imricha Wintera. Vraj keď do lubovianskeho múzea vstúpil a za stôl si sadol Alexander Dubček, ktorý bol osobne pri jeho slávnostnom otvorení, rozplakal sa od dojatia. Tak mocne na neho zapôsobil genius loci tohto miesta. Štúrovský dvojgeneračný dom, v ktorom mladí žili v prednej časti domu s výškou a starí v zadnej, mu pripomenul jeho rodný dom v Uhrovci.

O originálnom dome s výškou, v ktorom sa narodil Samuel Štúr (1789-1851), významný pedagóg a otec Ľudovíta Štúra, ale aj o dejinách obce Lubina, najvýznamnejších obyvateľoch i živote, odboji, odvahe, súdržnosti, poctivosti tunajších remeselníkov, podomových obchodníkoch i obchodníčkach s plátnom, o kňazoch, partizánoch, vojakoch, učiteľoch, študentoch, pracovitých a múdrych ženách, mužoch rozprávala bývalá pedagogička Hrabovská.

Predstavila nám všetky vzácne exponáty, opatrne nás vyviedla po drevených schodoch na výšku do oboch častí domu a aj tam nám so zanietením rozprávala o jednotlivých muzeálnych exponátoch. Väčšinu z nich darovali ľudia – Lubinčania žijúci doma i v zahraničí. S každým z nich sa stretla, porozprávala, dozvedela sa toľko veľa z histórie, že na dva životy by bolo toho málo. Hovorí sa, že každý z nás je nahraditeľný. Pri tejto dáme sme však po viac ako dvoch hodinách jej zanieteného rozprávania o histórii nadobudli presvedčenie, že v jej prípade toto tvrdenie neplatí.

Okrem už spomínaného Samuela Štúra a lubinských Štúrovcov nám porozprávala aj o osobnosti ďalšieho rodáka z Lubiny – Jozefa Ľudovíta Holubyho (1836-1923), známeho evanjelického kňaza a botanika svetového významu.

Dom, v ktorom sme sa ocitli, patril dvesto rokov rodine lubinských Štúrovcov. V histórii, ktorú zverejnila aj na svojej stránke Obec Lubina, sa uvádza, že predstavuje typickú dedinskú architektúru z kraja pod Javorinou. Dom tvorí predná izba, pitvor, kuchyňa, výška. Po rekonštrukcii objektu, zapísaného do zoznamu kultúrnych pamiatok, tu Obecné zastupiteľstvo v Lubine za pomoci Matice slovenskej zriadilo múzeum, ktoré otvorili v roku 1992. Pásku strihal aj Alexander Dubček.

Ako sme už uviedli, múzeum zoznamuje návštevníkov v prvej časti expozície so životom Samuela Štúra, otca Ľudovíta Štúra, vzdelaného evanjelického učiteľa, a Jozefa Ľudovíta Holubyho, evanjelického kňaza, botanika a etnografa. V Holubyho izbe je bohatá expozícia venovaná nielen jemu, ale i jeho bratovi Karolovi – martýrovi z roku 1848. Je v nej najvzácnejší exponát – Postilla (vzácna modlitebná kniha) z roku 1601 a vystavené originálne časopisy a fotografie T. G. Masaryka a M. R. Štefánika.

Popri dokumentoch, ktoré približujú osudy týchto osobností národných dejín, sa v druhej časti expozície nachádzajú dokumenty k dejinám obce Lubina, najmä k histórii cirkevného života, školstva a remesiel, doplnené ukážkami ľudového odevu. Expozícia je bohatá na množstvo originálneho materiálu.

Bohatý dokumentačný materiál je aj v časti venovanej expozícii vojen (1. a 2. svetová vojna), protifašistickému odboju v podjavorinskom kraji – stála expozícia je zapožičaná zo Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave, fotodokumentácie a exponáty z Rakúsko-uhorskej monarchie, záchrany židov a amerických letcov. V expozícii je veľa darovaných originálov.

Oľga Hrabovská nás upozornila aj na jedno z pamätných miest obce. Tri kilometre od dediny na vrchu Roh nad časťou Hrnčiarové sa nachádza pamätný areál. Pod hlavnou tumbou je pochovaných 45 partizánov s veliteľom Milošom Uhrom. Areál je architektonicky veľmi pekne riešený, dopĺňa ho socha partizána a tumby s názvami obcí, v ktorých sa bojovalo. Na tumbe s názvom obce Lubina sú osadené pamätné tabuľky známych utečencov z Osvienčimu – Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera.

O pobyte prvých obyvateľov na našom území svedčia vykopávky z mladšej doby bronzovej. V lokalite Na Nehvanci (severnejšie od osady Hrnčiarové) sa našli pri kopaní piesku popolnicové nádoby a bronzová spona spindlersfeldského typu. Ďalšie vzácne predmety z tejto lokality – železná sekerka a ostroha – sa našli pri archeologickom výskume slovanského pohrebiska.

Prvá písomná zmienka o obci je zo 7. marca 1392, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský daroval bratislavskému županovi Štiborovi zo Štiboríc celé čachtické panstvo i s okolitými dedinami – medzi nimi i Lubinu. Pätnáste storočie v kraji je spojené s husitmi. Dodnes pretrváva v obci tradícia spomienkovej slávnosti na Jana Husa. Pre osídľovanie kraja je dôležité 17. storočie – obdobie po bitke na Bielej hore. Príchodom českých exulantov sa rozvíjajú remeslá, prichádzajú mlynári, stolári, hrnčiari. Najpočetnejšiu skupinu remeselníkov tvorili súkenníci. Vyrábali hrubé súkno „garažiu“ na výrobu odevov. Tak položili základy obchodovaniu – „hauzirkam“, ktoré sú pre Lubinčanov charakteristické. Exulanti priniesli so sebou i silný, inšpirujúci duchovný náboj, mali veľkú zásluhu na budovaní evanjelickej cirkvi, chrámu, fary, školy.

Osobnosti Lubiny

V múzeu sa dozviete aj o osobnostiach Lubiny. Medzi najvýznamnejšie patrili Štúrovci. Tento rod založil v obci Pavel Štúr (1761-1827), ktorý pochádzal z Trenčína zo súkenníckej rodiny. V roku 1781 ho prijali v Lubine do súkenníckeho cechu. Oženil sa, mal desať detí, z nich žili len štyri: Ján (1786-1819), Samuel (1789-1851), Zuzana (1801-1866) a Eva (1809-1875). Samuel bol otcom Ľudovíta Štúra, významného národného dejateľa.

Juraj Holuby (1797-1863), evanjelický kňaz, mal troch synov a dcéru. Najstarší Karol, účastník hurbanovského povstania, bol popravený v roku 1848. Gustáv, lubinský kňaz, má zásluhu na rekonštrukcii chrámu do súčasnej podoby. Jozef Ľudovít (1836-1923) – evanjelický kňaz, botanik, etnograf, historik, publicista – zostavil tri herbáre. Prvý obsahoval 12-tisíc druhov rastlín z oblasti pod Javorinou a Bošáce, druhý tvorili rastliny z Trenčianskej stolice a tretí rastliny z okolia Pezinku. Publikoval vyše 200 prác, článkov a úvah. V roku 1922 dostal čestný doktorát prírodných vied Karlovej univerzity v Prahe.

Miloš Uher (1914-1945) – veliteľ partizánskeho oddielu Hurban, kpt. in memoriam, vyznamenaný Štefánikovým radom 4. stupňa 8. 5. 1992. Odpočíva v kruhu svojich spolubojovníkov na vrchu Roh vo vybudovanom pamätníku.

Rudolf Uher (1913-1987) – akademický sochár, tvorca reliéfu partizánov a žulovej sochy partizána v areáli pamätníka Roh, busty Miloša Uhra a pamätnej tabule na jeho dome.